Prienik do mnohonásobných ľudských skúseností aneb Medzi kráľmi snov
Štefánia Vejchodská

Navonok nevyzerá ten dom inakšie, ako desiatky iných v Toronte či po celej kanade. Záhradka bez plotu, do ulice veranda, jedno poschodie a ďalej do dvora dlhá budova s mnohými oblokmi. Len tá neveľká ceduľka na dome "Psychoterapeutické centrum" - PhDr. Wanessa Czibulková - poukazuje, že sa tu stretávajú ľudia, ktorí často neveria svojim talentom, schopnostiam, ktorých kvári ten tzv, reálny svet a oslabuje ich schopnosti žiť.

Jednou z Czibulkovej terapie je i práca so snami. Nielen tak, že človek príde, porozpráva, kde sa v noci túlal. Ale so snami pracuje v osobitnej miestnosti. Mohli by sme ju nazvať aj moderný Asklépiov chrám.

Raz za mesiac sa v nej uskutočňujú víkendové semináre, kde prichádzajú ľudia tak, ako kedysi v starom Grécku, snívať. V starom grécku chodili ľudia do chrámov boha Asklépia hľadať odpovede na svoje problémy života. Pútnik sa v nich najskôr morálne očistil, priniesol obetu, postil sa, vykúpal - často v odvaroch halucinogénnych bylín - a spal. V sne prichádzali bohovia s radou o zdraví, vzťahoch s manželskými partnermi, príbuznými, otrokmi, majetku a inom.

Pred pár rokmi sa rozhodla využiť tieto snové skúsenosti Dr. Jean Houstonová, ktorá sa zaoberá sakrálnou a archetypálnou psychológiou. Založila školu mystérií a v jej rámci uskutočnila tri veľké stretnutia. Všetky sa uskutočnili v New Yorku a zúčastnilo sa na nej 150 terapeutov z USA a Kanady. Medzi nimi bola aj Wanessa Czibulková.

V jej modernom Eskulapovom chráme visia po stenách moderné obrazy so snovou tematikou. Sú to i reprodukcie surrealistov z Európy, mnohé nové diela inšpirované snami. Vedľa stien sú kvety, na malých stolíkoch rozložené sviečky a stojančeky pre vonné tyčinky, Na stolíku pri jednej stene pod zrkadlom boli prekrásne soľné lampy. Všade po zemi na fialkastom koberci porozkladané prírodné polodrahokamu. Pod oblokmi zastretými čiernymi závesmi bohatá fonotéka. Relaxačnú hudbu dopĺňajú hlavne cédečka s Mozartovými skladbami. Sú tam i nahrávky zvukov jednotlivých planét našej slnečnej sústavy. Možno si vypočuť, ako spieva Mars, Venuša, Pluto, Mesiac i Slnko. Možno počúvať melódie kvetín - ruží, lúčnych rastliniek, Nenapodobiteľnú melódiu na rodiaci sa lístoček ďatelinky, Ak sa rozvíja ruža, najskôr sa rozozvučí akord akoby jedného hudobného nástroja. Akoby ktosi rozobral filharmóniu. Potom, keď už ruža rozkvitne, tóny sa pospájajú a vytvoria typickú melódiu. Merkúr spieva tak, akoby bublalo jazierko hustej ortuti, Saturnovu pieseň možno prirovnať k neobyčajnému, hrdelnému spevu tibetských mníchov. Slnko trilkuje v stupnici zahŕňajúcu 80 tónov, Nijaká ľudská predstavivosť nedokáže túto harmóniu prekonať.

Samotné snívanie

Toto všetko pomáha terapeutke navodiť atmosféru pred spaním. Najskôr návštevníci sedia na malých farebných vankúšoch. Všetci sú oblečení v bielom. Na ležanie sú po zemi malé biele koberčeky. Potom hrá hudba, znejú spevy, tancuje sa, rozprávajú sa snové príbehy a nezvyčajné zážitky z meditácií. Chvíľku sa i recituje, spieva...

"Model Asklépia poskytuje viac ako len presýtenie technikami a novými stimulami. Účastníci si u mňa na veľmi hlbokých psychických úrovniach uvedomili, kto sme i svoje zakotvenie v málo známom archetypálnom priestore. Pri stretnutiach sa akoby otvorila vstupná brána, aby mohli archetypálne skúsenosti pomáhať aj ľuďom dneška." - vysvetlila terapeutka.

"Bolo ľahké dosiahnuť takéto vedomie?" - kládli sme otázku. "Kdeže. Ľudia po celodennom a večernom programe mali mať sny, ktoré ukážu, kde sú vo svojom duchovnom vývoji, s čím prišli na svet, čo robia pre zdokonalenie toho druhého a čo z negatívneho dokážu skorigovať. Podrobujú vnútornému svetu pojmy, ako poznanie, šťastie, pýcha, túžba. Snívaniu však nenechám voľný priebeh. My len poskytujeme priestor, aby sa snivosť mohla prejaviť. V snoch sa prejavuje všetka naša fantázia a kreativita, preto si návštevníci políhajú do kruhu po ôsmich. Hlavami dnu, nohami von. Do tmy potom zaznejú slová terapeutky, aby len pekne spali, nebáli sa noci, ani toho čo im v snoch príde. Svet niektorých snov môže byť aj ako divočina, prales, v ktorom ešte stále prebývajú všetky prírodné sily a zápasia spolu. Niekedy aj násilie, len aby dosiahli harmóniu a vyrovnanosť.

Posledné slová pred spaním sú obvykle takéto: Nech ti Asklépios daruje uzdravujúci sen!"

"V snoch sú ľudia nútení hľadieť do tváre tomu, čo milujú, prečo trápia, čo v nás zúri, kričí, plače. Niektorí spoznajú vlastné agresie."

Potom, čo v miestnosti všetko stíchne, pokladá terapeutka na spáčov lupene ruží. Obchádza ešte spáčov s lampičkou s vôňou ihličnanov.

Rozprávanie snov

Ráno si rozprávajú sny. Najskôr celá skupina menila vyrozprávaný sen jedného z nich. Tichúčko znela Mozartova hudba. Hovorili, ako kto snovú postavu pochopil. Často znela Wanessina otázka: "Prečo?" Povedala nám:

"Nezasahujem komentárom, len všetko dopĺňam otázkami...Lebo keď niečo predvádzate, hráte, vyjadrujete, dotýkate sa, skracujete, vytvárate nový príbeh. Osobný príbeh, v ktorom už vyjadrujete seba. A takéto kolektívne rozoberanie sna má výhodu, že sa poučia všetci. Nájdu to. Čo ich spája. Pochopia, že neexistuje nič cudzie, neexistuje nijaká náhoda. Všetko, každý sen uvoľňuje energie. V žiadnom prípade nie je sen len ten základný kód na ktorý ho premenili niektorí psychoterapeuti vyznávajúci niektorú modernú školu. Ide o to, aby sa snívajúci naučili vystopovať emočnú kvalitu sna. Sen chce, aby sa človek pohol určitým smerom. Až keď zlyhajú jemnejšie metódy, siahne sen za záludnejšími metódami. Vyľaká, zatrasie. Alebo aby vás len zadržal."

Spytujem sa: "Chodia k vám ľudia z rôznych etník, ktorí sa do Kanady prisťahovali z rôznych kútov sveta. Vyznávajú rôzne náboženstvá, filozofie, doniesli si rôzne tabuizované témy. Ako sa to prejavuje v ich snoch? Je veľa spoločných symbolov, ktoré znamenajú pre všetkých to isté? Ako je to s bytosťami z náboženských učení?"

"Odkedy si C.G. Jung urobil z duchov komplexy a svet duchov sa stal nevedomím sú s tým problémy. Je to zhluk predstáv, aspektov, myšlienok, zoskupených okolo tematického jadra. V snoch ľudí napríklad aj u tretej generácie prisťahovaných z Afriky, objavujú sa prírodní duchovia. Ale predstavujú tie isté aspekty vnútorného sveta ľudí, ako u iných zo židovsko-kresťanskej tradície, kde spoznávame anjelov. Z hinduistických, taoistických, či buddhistickýcch tradícií spoznávame arechetypálne bytosti, ale prazákladom je to, čo v modernej psychológii Jung nazval nevedomie a kolektívne nevedomie. To je tých 33 percent vlastných možností, ktoré ľudia nechávajú ležať ľadom a v snoch sa odráža táto banka bohatstva. Či sa niektoré tienisté stránky tejto ľahostajnosti prejavia ako éterické bytosti s krídlami, či tancujúci elfovia, či dravce, škriakovia, ukazujú, že sme do pozadia odsunuli čosi s čím sa zo strachu odmietame vysporiadať. U všetkých ľudí možno zistiť prítomnosť mytologických motívov v gnostických, alebo mystických a okultných symboloch."

Hovorili sme ešte o tom, že na druhý deň po kolektívnom snívaní a rozoberaní snov odzneli ešte skupinové tance z rozličných kultúr, poézia, divadlo jedného herca na príklad o skúsenostiach zo starého Egypta, hra o Poseidonovi, príbehy z Čarovného kláštora...Ľudia odchádzali s vedomím, že sny im pomáhajú vybudovať si adaptačné mechanizmy v mestskom prostredí. Pre niektorých bolo stretnutie s archetypálnymi realitami bránou k lepšiemu pochopeniu vlastných zlyhaní, komunikačných šumov, či spoznávania toho čo pre kvalitnejší život môžu využiť.