Jste zde


Zdravie a Qi I.
Robert Urgela

To čo nazývame zdravím, je výsledkom zhody, súladu vnútorného a vonkajšieho - Mikro a Makrokozmu, z pozícií biosystému človeka. Ide o súlad bioenergetických procesov otvárania sa smerom von, a uzatvárania sa do vnútra. Z hľadiska tohto systému, môžu nastať rôzne variácie vzájomného pôsobenia a vzťahov vnútorného a vonkajšieho. U bežného človeka sú tieto procesy súčasne nasmerované do rôznych strán, vytvárajú rôzne kompozície nie jednoznačných, ale protichodných tendencií. To znamená, že v tom istom čase, smeruje na stranu otvorenia aj uzavretia. Podobne, ako keby v tom istom člne, súčasne viacerí veslovali, ale každý iným smerom. Človek si protikladnými stimuláciami vytvára vnútornú vojnu , energetický chaos, v rôznych obmenách. Preto aj tá rôznorodosť v chorobách, niekto trpí na ľadvinové kamene, iný má artrózu, ďalší má žalúdočné vredy.

 

Súčasťou Makrokozmu je všetko fyzické čo má človek k dispozícii. Jeho vonkajšie telo, fyziológia, orgány, systémy ako sú oporno pohybový aparát, svalový systém, vylučovací, tráviaci, a všetky ostatné.


Vnútorné u človeka pozostáva z jeho myslenia, vnímania pocitov, úmyslov, zámerov, z jeho charakteru. Mikrokozmos pozostáva z mozaiky emocionálnych, duševných a duchovných procesov. Bežne sa na úrovni vedomia, neodráža celý pohyb Mikrokozmu. Preto ľudia popierajú svoj vnútorný Kozmos, alebo považujú svoje vnútro za stále a nemenné.


Kľúčom k rovnováhe vonkajšieho a vnútorného sú naše zmyslové analyzátory. Človek sa rodí s možnosťou, vonkajšieho i vnútorného hmatu, svoj zrak môže obrátiť nielen do vonkajšieho sveta, ale rovnako i do vnútorného. Ako môžeme naslúchať zvukom z vonkajšieho prostredia, takisto máme možnosť obrátiť sluch do svojho vnútra. Rovnako analyzátory čuchu a chuti môžu vnímať v oboch prostrediach. Ďalším energetickým kanálom je intelekt. Tak ako rozvíjame bežný dvojpolárny intelekt, sme schopný rozvíjať aj telesný intelekt. Vonkajší zrak nám bráni vidieť, vonkajší sluch počuť do svojho vnútra. Človek sa stáva do svojho vnútra slepým a hluchým. Nakoľko ten istý analyzátor slúži na vnímanie smerom von aj dovnútra, to čo prichádza z vnútra, často považujeme za vonkajšie. Pokiaľ nie sme schopný rozlíšiť naše vnútorné pochody od procesov vonkajších, mylne zamieňame ich výsledky. Napríklad, máme nejaký vnútorný problém, ktorý nevieme vyriešiť, logicky obviníme niekoho alebo niečo z vonkajšieho prostredia. Našu vnútornú nepružnosť na stranu jang, v prípade horúceho letného dňa, nazveme: " ale je horúčava, je nám teplo lebo - páli Slnko". Našu energetickú nepružnosť na stranu jin odôvodňujeme: až sa trasiem od zimy, taký je vonku chlad".


Neschopnosťou rozlíšenia našich energetických pochodov vznikajú aj halucinácie. Od fiktívnych predstáv, mylnej zámeny našich abstrakcií s vonkajšou realitou , odchádzania z vonkajšej reality do vnútorných - imaginárnych svetov - snívania v bdelom stave, až po vypestovanú schizofréniu. Všetky domnienky, predpoklady, hypotézy vytvárané na základe myšlienkových konštrukcií, sú len vnútornou realitou. Preto na mylnú zámenu Ja a Ne-ja, upozorňujú učenia Východu, či je to buddhizmus, jóga, či taoizmus.


Naše telo nie je pevnou hranicou. Fyzické telo človeka je zrkadlením ako Makro, tak aj Mikrokozmu. Je odrazom zmien vonkajšieho aj vnútorného sveta. Zdravie je výsledkom rovnováhy energetických procesov. Podmienkou zosúladenia pohybu oboch prostredí , je získanie schopnosti vnímania svojich vnútorných pochodov. Tým vzniká doplnková vlastnosť nazývaná Qi, Ki, alebo Prána. Pred niekoľkými dňami nás navštívila mamička s roztomilou dcérou, ktorá onedlho bude mať dva roky. Sledoval som toto malé stvorenie. Vyžarovalo jednotu. V každom pohybe, geste, mimike tváre, sa demonštrovalo prepojenie jej vnútorného a vonkajšieho tela. Nebolo nevyjadrených pocitov , všetky sa okamžite a prirodzene prejavovali navonok. Signály vonkajšieho sveta, zas našli bleskovú odozvu, vyjadrujúc sa v najčistejšej podobe , vo forme jednoznačných emócií.


Či to bol pohľad na predmet, ktorý ju zaujal, alebo signál v podobe hlasu dospelého , alebo kinestetický vnem keď som jej telíčko zodvihol do vzduchu. Perfektnú jednotu oboch priestorov vyjadrovali aj zvuky, ktoré opúšťali malé detské hrdielko. Jej rečový aparát zatiaľ nezískal autonómiu, nestal sa ešte prostriedkom zúženého porovnávacieho myslenia. Svalstvo aparátu reči, vyjadrovalo energetický pohyb vnútorného Kozmu. Nebolo počuť slová ktoré majú význam v chápaní mozgu. Nehovorila ešte "ľudskou" rečou. Hovorila jazykom energetiky, ktorá je bližšia reči zvierat, rastlín, prírody. Nebolo sprostredkovanej symboliky slov, vnútorné sa prejavovalo v podobe zvuku, priamym, bezprostredným spôsobom. Tým zvukom nebolo rozumieť ale dali sa - cítiť. Boli to fyziologické mantry. Všetko smerovalo vzácne na jednu stranu, na stranu otvorenia .


Keď všetkými svojimi prostriedkami, energetickými kanálmi začneme smerovať do jedného smeru, otvorenia alebo uzavretia, vzniká taká kompozícia energetických pochodov, ktoré môžeme nazvať sumarizáciou energetických stimulátorov. Vtedy vnútorné stimulátory dýchania, hmatu, zraku, sluchu, čuchu, naše emócie a spôsob myslenia pôjdu jedným smerom. Nebude vnútorných rozporov, negatívnych emócií, vzniká súlad, pocit a stav harmónie vnútorného a vonkajšieho.


Vo svojom živote, človek hľadá súlad týchto dvoch prostredí. Iným spôsobom v stave uzavretia a iným, v stave otvorenia. Charakteristickým znakom hľadania tejto zhody západným spôsobom, je snaha o sebapresadzovanie. Týka sa to všetkých cieľov ktoré si vytýčime vo vonkajšom svete - v sociálnom Kozme. Hľadáme možnosti ako prejaviť a presadiť svoje vnútorné konštrukcie vonku. Vždy je to pohyb dvojpolárny - po línii.


Snažíme sa získavať zvonku, obklopovať sa tým čo považujeme za cenné. Najprv jednu vec, druhú, ďalšiu, keď sa nám podarilo niečo zaobstarať, vytýčime si nový cieľ a začíname odznova. Usilujeme sa dosahovať postavenie, chceme sa stať sa niekým. Prostriedkami sú budovanie kariéry, stúpanie po fiktívnych hierarchických rebríčkoch, zvyšovanie svojho kreditu na úkor iných . Hybnou silou aktivít vo vonkajšom svete sa stáva snaha po uznaní. Takýto pohyb medzi bodmi, cieľmi , zámermi, znamená tvrdé smerovanie do stavov uzavretia. Nech sú to ambície v športe, biznise, politike, vede, alebo aj v oblasti nasmerovanej do svojho vnútra, v ezoterike. Potom je to snaha po získaní rôznych schopností okultných a magických vlastností. Svoje vnútorné, v uzavretí , vyjadrujeme smerom von aj pripútavaním sa k autoritám, odvolávaním sa na niekoho, niečo mimo nás / s vysokým postavením v hierarchickom rebríčku /. Konáme v mene božom, národa, svojho guru, vyšších cieľov, spravodlivosti, pravdy... Je to prejav delenia, porovnávania v našom vnútornom svete. Vždy ide o prejavy vnútorného delenia, na seba a niečo mimo seba, k čomu sa formou vytýčeného cieľa snažíme priblížiť, získať to, pripútať sa k tomu alebo to ovládať. Cieľ vytýčený vo vnútri sa buď splní, vtedy vysielame priaznivé signály, našli sme svoju podobu vonku, alebo nesplní. Vtedy začíname vysielať signály nesúhlasu, a uzatvárame vonkajší svet. Splnenie našich snáh a cieľov vyžaduje postupnosť lineárnych krokov. Najprv dosiahneme prvý cieľ, potom druhý a ďalší a ďalší, počas celého života. Človek sa snaží celý vonkajší svet podriadiť svojim predstavám, formovať ho, prispôsobovať. Vnucuje zákony svojho myslenia prírode, v ktorej žije a ktorej je súčasťou, ale ktorú nechápe, preto ju svojim primitívnym intelektom kúskuje. To je predstava zhody vonkajšieho a vnútorného v západnom poňatí.


Zhoda vnútorného a vonkajšieho v stavoch otvorenia nie je polarizáciou podvojným delením. V stave otvorenia nastáva jednota, súlad nášho vnútorného a vonkajšieho prostredia. Nie porovnávacím spôsobom, ale ozajstným zjednotením, kde niet príčinnonásledných vzťahov. Mizne dualita, rozpor, ja a neja. Prestávajú platiť dvojpolárne zákony času a priestoru. Nesmerujeme z bodu do bodu, nehľadáme odozvu v jednotlivostiach. Nastáva zjednotenie nie v bodoch, ale rozšírenie, splynutie prostredí do jedného celku. V Makrokozme je to pochopenie univerzálneho energetického jazyka prírody. Rovnaké pohyby a energoobraty nastávajú v Mikro ako aj Makrokozme. Preto niet delenia, niet egoistickej snahy o ovládanie a diktatúru, niet podriaďovania a formovania vonkajšieho vnútornému.


Sociálny Kozmos v otvorení je priestor kde niet podvojnosti. Nechceme byť niekým, niečím, odlišným, iným než sme, ostávame samým sebou. Niet cieľov získavať, postupovať, alebo snahy formovať názory iných a určovať čo je správne a nesprávne, čo ktoré uzatvára a slúži potvrde-niu Ega. Čistý stav otvorenia , stav lásky, rúca všetky hierarchie, klasifikovanie, nerozlišuje, ale zjednocuje, kde niet priateľa a nepriateľa, horšieho a lepšieho, pravdy a lži. Všetky možnosti sú neutrálne, indiferentné. Každý je rovnocenný, či je bohatý, chudobný, múdry alebo hlúpy, nik nie je dôležitejší od druhého. Každý je súčasťou celku a tým každý je časťou toho druhého. Preto niet rozdielu medzi sebou a druhými. Každý si zvonka berie len to čo je jeho. Potvrdzuje si svoje vnútro. Ako v uzavretí, tak aj v otvorení.


Všetky naše ťažkosti a problémy vznikajú vtedy, ak sa nepodarí nastoliť jednotu procesov vo vnútornom a vonkajšom svete. Každý postupom času smeruje na stranu uzavretia. Rozsah energetických obratov sa zužuje na stále menšie otvorenie a hlbšie uzavretie. Naše vnútorné procesy jinového typu, budú hľadať vyjadrenie smerom von. Našim konaním, názormi, ambíciami, cieľmi, máme snahu formovať vonkajšie prostredia na základe vnútorného. Prostriedkami vyjadrovania sa, sú rečový aparát a intelekt. Naše pohyby a gestikulácia, zafarbenie nášho hlasu, stav našej pokožky a pružnosť svalstva, sú takisto vyjadrením vnútorného vo vonkajšom svete. Naše konanie, snahy o presadenie sa, však mnohokrát narážajú na odpor. Ak nemôžeme presadiť, aby sa naše vnútorné realizovalo vonku, nastáva nesúlad. Vzniká vnútorný protest.


V rozhovore narazíme na opačný názor, dostávame sa do sporu na pracovisku, nevieme sa dohodnúť v rodine, nevychádzajú nám naše predstavy v biznise. Keďže nedokážeme formovať vonkajšie prostredie, nastáva silnejšie vtláčanie dovnútra - zosilnenie uzavretia. Vo vnútri prebieha boj. Popierame to čo nie je v súlade s našou konštrukciou. Odmietame cudzí názor, skutok, počasie alebo kohokoľvek či čokoľvek čo sa vymyká nášmu vnútornému stavu. Odsudzujeme to, popierame to , negujeme, pritom hľadáme rozumné, logické dôvody prečo je to vonkajšie "zlé", prečo nám nevyhovuje. Odmietnutie nášho vnútorného zvonka, vyvoláva pohoršovanie, kritičnosť. Sú to signály nášho stavu a zároveň tréningové prostriedky na prehĺbenie nášho uzavretia sa voči svetu okolo nás. Sťažujeme sa na zlý osud, svojho partnera, zamestnanie, politiku, suseda, morálku ľudí, postavenie planét, na smolu alebo nešťastnú súhru okolností ...Nikdy nie na seba, na náš vnútorný Kozmos, ale vždy na tú časť vonkajšieho Kozmu, s ktorou sme v kontakte. Sťažovanie sa, kritika, nadávanie, posmech a sarkazmus sú signálmi vysielanými tam, kde naša vnútorná forma nenašla súhlas vo vonkajšej.


Poukazovaním na nedostatky, chyby, omyly, neschopnosť, druhých, ukazujeme sami na seba, na svoj stav. Hovoríme o svojej , energetickej nepružnosti, o intolerancii, o mantineloch nášho vnútorného priestoru. Odmietaním sa sťahujeme dovnútra, sťahujeme si aj svoje cievy, svoje vnútorné orgány, aj mozog. Prestávame potrebovať svoje vonkajšie telo, ktoré slabne, sťahuje sa náš zrak - zhoršuje sa videnie do diaľky, slabne naše vnímanie smerom von cez všetky analyzátory. Ak tento stav udržujeme trvalo, nastáva prevaha ukladania nad vylučovaním. Ukladajú sa kryštáliky soli v kĺboch, cholesterol v cievach, splodiny metabolizmu v žlčníku alebo ľadvinách, ukladáme si svoje cennosti a upevňujeme svoje názory. Tvrdnú a skostnatievajú naše myslenie, naše kosti, väzivo, kĺby, naše vnútorné orgány. Svoju pružnosť stráca rovnako vnútorné aj vonkajšie telo. Vykonávame stláčanie seba samého smerom dovnútra.


Telo sa dostáva do jinového predklonu. Hrudný kôš klesá dolu a sťahuje sa dovnútra, plecia prepadávajú dopredu, chrbát sa ohýba, brada klesá, celá predná strana trupu sa vtláča smerom dovnútra. Telo sa hrbí a zosilňuje sa pôsobenie gravitácie. Vnútorné orgány sú stláčané, sťahujú sa do fázy uzavretia , ich vnútorný tlak smerujúci von klesá. Uberáme si svoj životný priestor. Rozpätie energetiky na stranu otvorenia sa zmenšuje. Objavujú sa pocity neistoty, napätia vnútorného nepohodlia, stupňujúce sa do pocitov nervozity, podráždenosti. Sú to signály prvej fázy uzavretia. V tejto fáze sa snažíme nastoliť rovnováhu seba samého a svojho okolia - napr. spoločníka v spore, formovaním nie seba samého, ale vonkajšieho. Usilujeme sa dosiahnuť zmenu jeho stanoviska a získať jeho súhlas s našim postojom. Nedáme si siahnuť na naše istoty, bránime sa proti všetkému čo je s nimi v rozpore. Ak nepomôže presviedčanie, zvyšujeme svoj hlas, namiesto argumentov používame nadávky, vyhrážame sa , po čom nasleduje rozbíjanie vecí alebo použitie pästí a kopancov . Snažíme sa sformovať svojho oponenta - zmäkčujeme ho. Objavenie sa emócií odovzdanosti, rezignácie alebo zúfalstva, bezmocnosti, znamenajú druhú fázu uzavretia. V organizme nastáva preladenie všetkých funkcií na stranu neskorej jesene, noci. Nazývame to starnutím.




Úryvok z knižky Zdravie a Qi, Fontána Olomouc, Robert Urgela

Pokračování příště




načítá se...

Hodnocení článku:

Hodnocení: 
0
Zatím nehodnoceno

Robert Urgela

Zaměření:

Syntéza umení kláštorov východného typu v ich pôvodnom význame: Stimulácia 7 opôr, Meridiánový Qikung, mnohopolárna jóga, reflexoastrológia Ťan šanu, sttimulácia osobným pulzom.

Kontakt:

0902810777, aoum@atlas.cz

www.7pilierov.wz.cz/specialnekurzy.html

Web: http://www.7pilierov.wz.cz

Telefon: 0902810777



Další články autora
více