Mali by sme sa zamyslieť nad otázkou, čo je život? Je to nádych a výdych, je to dobro a zlo, svetlo a tma.. Jedno bez druhého nemôže existovať. K poznaniu života dostávame „zhora“ rodinu, priateľov, partnerov a vo forme týchto ľudí nám vesmír posiela také bytosti, ktoré sú našim zrkadlom a odrážajú naše skryté vlastnosti,na ktorých by sme mali u seba zapracovať, pozrieť sa na seba zblízka. Hoci pri tom prežívame veľa bojov a trpkých chvíľ,cez týchto ľudí sa učíme odpúšťať a neutekať z boja, nestavať sa na odpor, lebo inak nebudeme mať okolo seba nikdy harmóniu.
Práve toto obrusovanie protikladných vlastností drží ľudí spolu, dovtedy, kým si majú čo odovzdať. Ak to obrusovanie priskoro vzdáme, rozídeme sa, skúšky sme nedotiahli do konca, nemá zmysel proti niečomu bojovať alebo sa vzoprieť, ale pojať takto stvorený svet a netreba človeka kvôli jeho chybám vymazať zo svojho života,ale treba mu pomôcť dostať sa opäť do svojho stredu,do rovnovážneho stavu.
Jednou zo základných úloh by malo byť učiť sa pochopiť našu myseľ,čo spočíva v obrazoch a myšlienkach ,ktoré do nej vnikajú. Ak sa cítime nešťastný, utrápený, nepochopený, je to preto, že nevieme kontrolovať našu myseľ, myšlienky v nás vyvolávajú určité reakcie, ktoré potom emocionálne prežívame. Pocity sklamania ,beznádej a depresívne nálady ,ktorým sa poddávame nemajú s vonkajšími udalosťami nič spoločné, sú v našom vnútri a nevieme ich ovládať, kontrolovať, vypudiť. Tieto scenáre, ktorými sa zaoberáme nie sú skutočnosťou, existujú iba v našej mysli.
Ak uveríme, že sú skutočné a vnímame ich logicky, tým škodíme sami sebe, lebo rovnaké situácie k sebe priťahujeme. Jednou vetou asi toľko, že z problémov sa nevymotáme, kým nezačneme meniť seba, svoje myslenie. Dôležité nie sú situácie okolo nás, ale naše reakcie a naše postoje voči nim. Ak si uvedomujeme, že svoje bolesti a trápenia si pestujeme vytváraním negatívnych predstáv, pocity nespokojnosti prestanú v nás narastať. Snažme sa teda pripustiť si len myšlienky radosti ,viery a nádeje, tak si návyk na spokojnosť a šťastie v sebe vypestujeme. Ak chceme zmeniť svoj osud, musíme začať inak myslieť.
Počas nášho života vstúpia do našej cesty ľudia, rôzni, ktorí sú nám sťaby zrkadlom, odzrkaľujú naše správanie, naše konanie, nálady, chyby,ale aj pozitíva.
Všimnime si, aké máme vyžarovanie do svojho okolia, takých ľudí k sebe pritiahneme.
V prvom rade našou úlohou na tomto svete je sebarealizácia, využiť svoje schopnosti, talenty a mať Rád samého seba, prijať sa tak ,aký sme a starať sa o svoj osobnostný rast. Naša myseľ nám v tom môže byť nápomocná – pretože čo do mysle vložíme, to vyžarujeme navonok a podľa toho si tvoríme budúcnosť.
Veľa pozitívnej energie vieme získať aj pomocou modlitieb, dodávajú nám pomoc nielen v dobách kríz, ale aj pozitívny zmysel života.
Toto je sila našich myšlienok.
|
