V poslednom čase zdobia niektoré výklady rôzne druhy anjelov. Pozlátených, postriebrených, s harfami, lampášmi i bez. Sú to naši strážni duchovia, ktorí nás ochránia pred najväčšími vybočeniami.
V niektorých duchovných systémoch predstavuje takýto anjel bytosť, ktorá vznikla spolu s nami. Alebo lepšie pred nami. Veď vo francúzskom kreslenom seriáli o stvorení svetla boli to práve anjeličkovia, ktorí pomáhali vytvoriť podobu rastlín, zvierat i nás - ľudí- Neupierame právo na umelecké zveličenie. Ale... Ako sa vo vedomí ľudí vyvíjali strážni duchovia?
Sumerské paláce i babylónske chrámy strážili Ka -ri-bu. Boli to desiví, okrídlení strážcovia. Prevzali ich hebrejci, ktorým tiež strážili svätyne a volali ich Chajot Hadokaš - posvätné zvieratá. Podobné bytosti s okrídlenými hlavami strážili "Strom večného života" starých Asýrčanov. Celé veky vyzerali strážni anjeli skôr desivo, odstrašujúco, aby sa ich báli zlé sily. Až zoroastrizmus, judaizmus, kresťanstvo a islam poľudštili strážnych anjelov.
Anjel je grécke slovo. Gréci ním prekladali do svojho jazyka strážnych duchov či energií vyšších sfér. Anjeli boli ešte v Starom Zákone poslovia boží. Zo Starého i Nového zákona vieme, že Jakub mal sen, v ktorom videl týchto poslov vystupovať i zostupovať na zem po rebríku. Je to známy Jakubov rebrík zobrazený mnohými výtvarníkmi.
Tradícia hovorí, že Boh stvoril tieto bytosti na počiatku času aj ako ochrancov človeka. Na príkaz Slova sa z božieho jadra vytvorili svetelné sféry a v nich ohromné množstvo svetelných duchov - anjelov.
Stará hebrejská povesť zasa hovorí, že Všemocný každé ráno vydychuje bytosti, ktoré sa volajú anjeli. Sú priezračné a krásne a ich život trvá jeden ľudský deň. Strážia človeka pred pokušeniami. Anjelológia, ako duchovná špecializácia vznikla však dávno pred náboženstvami z rodu Abrahámovho /judaizmu, kresťanstva, islamu/. Rozdeľuje svetelné bytosti do 9 hlavných špecializácií. Strážna služba pripadala len niektorým vrstvám. A druh angelos je zasa len jednou skupinou medzi lietajúcimi duchovnými bytosťami. V Starom zákone to bol Anjel Pána - teda jeho posol. Posol boha Jahveho. Z kresťanstva si aj dnešní ezoterici prevzali Boha obklopeného archanjelmi a anjelmi. Pripisujú im hierarchiu, ktorú má svetská moc na zemi. Ale nie v demokratickom zriadení, kde sa hlasuje a volí. Hierarchia anjelov je skôr zastúpená v známom systéme samovládcu, radcov, sluhov. Kde treba aj veľa poslov, lebo človek ešte nebol na úrovni, čo vymyslel telefón či internet na rýchle informácie.
Tí, ktorí poznajú teórie o Atlantíde, jej kultúre a ľudí v nej, tvrdia zasa, že Atlanská rasa bola zvláštna, líšila sa od iných. V nej ľudské bytosti zostupovali pomaly do hmoty a v rôznych fázach vývoja ovládali niektoré technológie a mali schopnosti, z ktorých sa dnešným ľuďom - aj to len niektorým - zachovalo veľmi málo. Vtedy ešte pomáhali ľudstvu tzv. dévické bytosti - dnešní anjeli. V tom čase sa však duchovná hierarchia rozhodla, že ľudstvo už vyzrelo tak, že si môže svoju existenciu zabezpečovať samo. Anjeli sa mali prestať priamo zúčastňovať spolupráce s ľudskou osobnosťou. Táto spolupráca mala byť ďalej zabezpečovaná cez ľudskú dušu. Všetci anjeli však nechceli prijať tento fakt a ďalej chceli priamo komunikovať s ľuďmi. V duchovnej ríši ich však volajú vzdorní, či padlí anjeli. Ďalej pokračujú vo svojej činnosti ako za čias Lemúrie či Atlantídy. V tom čase vkladali ľuďom do myslí hotové riešenia. Vtedy však človek nemal tak rozvinutú myseľ, intelekt, vedomie ako teraz. Len s pomocou anjelov vnímal duchovné svety, sily prírody a využíval ich. Ľudia zreli a sily prírody zneužívali. Prišlo k známemu zničeniu Lemúrskej i Atlanskej rasy, ku globálnej katastrofe. Duchovná hierarchia rozhodla, že sa obmedzí prístup ľudskej osobnosti ku globálnemu informačnému poľu cez tú tzv. Déviskú ríšu. Človek sa mal vyvíjať sám, vlastnými silami tým, že sa naučí využívať v sebe božskú časť - dušu. Že si vyvinie duchovnú intuíciu. Zo súčasných náboženstiev práve buddhizmus hovorí o mysli ako o jadre našej existencie.
Anjeli, ktorí teda do dnešných dní pomáhajú človeku sú tí vzdorovití? Doteraz nechcú. Aby si človek vyvinul myseľ, intuíciu a svojou dušou pochopil zákonitosti vesmíru a svojej existencie? Ďalej vštepujú hotové pravdy a riešenia zlyhaní človeka a tým ho udržiavajú v trvalom područí? Nezamedzujú takto jeho vývoj? Aktiváciu vlastnej duše?
Je to len jedna z teórií. Prax mnohých ezoterikov ju však neberie do úvahy a ani sa nad ňou nezamýšľa. Učia v seminároch ako počuť šustenie krídiel, ako sa napojiť na anjelské vibrácie. Chvália sa koľko mien anjelov a archanjelov poznajú. Ktorých anjelov? Z ktorého rodu?
To čo sa ešte nedávno nazývalo automatickým písmom a predstavovalo hlboký ponor do duše tam, kde sa človek vedomou mysľou sotva dostal, sa teraz opäť pripisuje anjelom. Opäť - akým? Ktorým?Má médium vyššiu moc, aby mu anjel veštil, čo urobí šéf zajtra?
Pravda myseľ sa ohmatať nedá, ani to či sa človek vyvíjal cez vlastnú dušu a ak čomu k akému vzoru. Je to neviditeľná substancia ale s jej pomocou človek hľadá pravdu- Do pojmu myseľ sa dajú zahrnúť duševné a emocionálne procesy. Buddhizmus ich rozdeľuje do 4 agregátov:
1 - city, myšlienky, dojmy. Príjemné, nepríjemné.
2 - vnímanie foriem, zvukov, pachov, chutí, dotykov
3 - duševne voľné formácie, čo je podmienené, má príčinu a čo je zložené
4 - vedomie je chápané ako prežívanie.
Akú úlohu hrajú pri tomto procese práve anjeli? A ich veštby či príchod práve na semináre, kde sa o nich vyučuje?
Mnohým ľuďom sa zjavujú či radia v snoch. Podľa vedca a mystika C.G. Junga predstavujú tak pozitívnu i negatívnu silu. Sú personifikáciou nevedomých obsahov- Dokážu aj ničiť. Veď už aj Jakub musel bojovať proti Anjelovi Pána a brániť svoj život, aby ho anjel nezabil. Kedže sú anjeli podľa židovsko-kresťanskej tradície poslami božími, nedá veľa práce ani analytikovi snov nájsť medzi tým paralelu. Snoví anjeli sú poslami nášho vyššieho Ja. Niekedy upozornia však aj na to, že sa človek priveľmi spolieha na strážnych anjelov a schováva sa za ich vysvetlenie cez seminár, či anjelské písmo, aby nemusel niesť zodpovednosť za svoje činy. Môžu upozorniť na to, že sa necháme chlácholiť nereálnymi prísľubmi, miesto aby sme hľadali prijateľné riešenie pre všetky stránky konfliktu. Či s partnermi, deťmi, rodičmi.
Strážni duchovia mali teda celé stáročia inú podobu. Kedysi ich hľadal človek iba v prírode. Boli to duchovia vôd, jazier, studničiek, tráv, stromov a pod. Šamani na celom svete vyvolávali z hlbín duchov predkov, aby zaistili svojim potomkom vôľu, predstavivosť, úspešnosť.
Neskôr sa ľudia obracali na vesmírne bytosti, ak už tí strážcovia duchovia prírody a predkov prestali pôsobiť. Hľadali nových. Niekedy sa domnievali, že ten ochranný duch nemá správnu kvalifikáciu a tak vypracovávali rôzne techniky a recepty, ako si tieto bytosti podriadiť, zaktivizovať ba riešenie svojich záležitostí. Ponúka im všeličo. Poznáme už od Homéra, ako Odysseus ponúkal krv a mlieko. V každom storočí sa strážni duchovia nazývali inakšie a ako ich spoznať a nakloniť si ich, na to vznikali už vtedy celé školy. Už v predkresťanskej dobe sa v nich učilo, že strážnu službu môžu poskytovať aj iní duchovia, nielen z rodu angelos. V zložitosti rôznorodých zasväcovacích a mysterijných učení privolávali ich na svoju ochranu, pomoc a riešenie zložitých životných situácií, na ktoré nestačil ich rozum. Tieto učenia sa tiež zachovali až do dnešných čias a mnohí učitelia ich modifikujú, aby ich prispôsobili mysleniu a chápaniu dnešných ľudí. Neraz neberú do úvahy protirečenia, ktoré hlásajú. Jedna teória, či len hypotéza neraz spochybňuje inú.
Podľa niektorých z nich sú vládcami jednotlivých mesiacov rôzni anjeli. Je to obdobie, kedy stoja pri nás, podporujú nás, očisťujú. A čo im za to ponúkame? Uznanie, že všetko čo sa nám deje, aj čo nie sme schopní pochopiť, sa deje v mene nášho najvyššieho dobra. Vytvárajú im svojou bezpodmienečnou podradenosťou, dôverou, teda odovzdaním časti svojej energie, zosilňovaním svojej emocionality stály prísun potrebných živín. Istíme ich, že sú pre nás nevyhnutne potrební. Ale čo ak sú to tí vzdorovití, odpadlíci, ktorí sa nechcú podriadiť rozhodnutiu, aby sme sa sami podieľali na vlastnom vyzrievaní? Nevznikajú napríklad aj stotožnením práve tí umelí duchovia - agregori? Takúto formu poznali tiež všetky staré civilizácie a kultúry.
Agregorov tvorili spoločnými rituálami - radosti i utrpenia - alebo aj keď sa stretlo veľa ľudí podobných vlastností. Boli to ich rovnaké túžby a želania. Tance a spevy bojovníkov starých národov, bubnovanie a stotožnenie sa s nejakou myšlienkou zariekavača, tvorili agregorov. Stotožnením sa vzniká umelá duch, ktorý potom telepaticky ovláda celú komunitu. Agregora treba neustále živiť vlastnosťami, myšlienkami, ktoré ho vytvorili. Umelý duch môže vládnuť aj v duchovných zoskupeniach. Tak zhustne ich myšlienkami až presiahne ich samých. /Prípad niektorých siekt/. Agregora tvoria aj iné duchovne zamerané skupiny. Hovorí sa predsa o duchu bojovnom, športovom či inom duchu. Vytvoria ho myšlienkami, s ktorými sa silne stotožnia a agregor potom spätne ovplyvňuje členov skupiny, blokuje možnosť prijímať iné názory, ktoré by mohli zlomiť moc agregora /buddhizmus tiež učí o nepripútanosti/
Nech je ako chce. Anjeliček patrí k našej kultúre ako symbol čistoty. Len je dobré vedieť niečo aj o jeho pôsobení a nezabúdať pri tom na prastaré skúsenosti našich predkov, ktorí sa s duchovnými bytosťami stretávali.
Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk
|
