Aké mali runy významy?
Každá runa má určité meno, ktoré má v starých germánskych jazykoch konkrétny význam. Okrem toho sa však na každú runu viazali určité symbolické významy, ktoré sú zachytené v runových básniach, ktoré sme si spomenuli už vyššie. Tieto básne priraďovali runám rôzne obrazy z mýtov a skúseností severského človeka. Je príznačné, že sú veľmi stručné. Do dvoch-troch veršov venovaných každej rune je sústredených niekoľko obrazov, ktoré rozvíjajú základný význam runy.
V malej runovej veštiarni, ktorú sme pripravili pre Pútnikov, využívame tri takéto runové básne. Prvá - najstaršia - pochádza z Islandu, druhá z Nórska a tretia zo stredovekej Británie a je napísaná v anglosaskom jazyku. Pritom je zjavné, že anglosaská runová báseň je už silno ovplyvnená kresťanstvom. Je preto príznačné, že strofy anglosaskej runovej básne v niečom pripomínajú príslovia či mravné ponaučenia. Naopak, dve predchádzajúce - islandská a nórska - sú drsné, niekedy až cynické. Do hutných a stručných veršov runových básní je teda votkaný symbolický význam runy, ktorý sa pravdepodobne najviac podobá tomu, ako významy rún chápali starí Germáni.
V našich výkladoch sme sa preto zamerali najmä na relatívne tradičné germánske obsahy opierajúce sa o runové básne. S runovými básňami ako takými, najmä s dvomi staršími, islandskou a nórskou, to však nie je vôbec jednoduché. Každej rune zodpovedá jedna strofa. No verše v týchto strofách sú vlastne tzv. kenningar (značky). Sú to odkazy na jednotlivé mýty, piesne a rozprávania. Aby im vôbec bolo možné porozumieť, je potrebné poznať viac-menej celú sústavu severskej mytológie a literatúry.
Už v stredoveku to však bol problém. Ústna slovesnosť pomaly odchádzala do zabudnutia, čiastočne pod vplyvom kresťanstva, čiastočne kvôli postupnej zmene spôsobu života a s tým spojenými zmenami predstáv o svete. Aby sa uchovala znalosť týchto predstáv, podujali sa už v 13. storočí viacerí severskí kresťanskí duchovní na dovtedy neslýchaný čin - spísali starodávne mytologické a hrdinské piesne Severanov. Táto zbierka zvaná Edda (alebo tzv. Staršia Edda) je dôležitým prameňom severskej mytológie. Okrem toho, v rokoch 1222-1225 spísal islandský učenec, diplomat a bojovník Snorri Sturluson učebnicu pre severských básnikov - skaldov, Mladšiu Eddu (nazýva sa "Mladšia", hoci v skutočnosti sa objavila asi o 50 rokov pred "Staršou"). V nej krok za krokom vysvetlil mnohé z kenningov (značiek - odkazov), pričom využíval pomaly sa strácajúce znalosti o mýtoch, príbehoch a piesňach. Snorri však toho napísal viac, pričom celá jeho dochovaná tvorba si zaslúži pozornosť človeka, ktorého zaujíma duchovný svet severského človeka.
Napokon neslobodno zabudnúť na rozsiahly súbor staroislandských ság, príbehov spísaných takisto v stredoveku kresťanskými učencami - mníchmi, no zachytávajúcich svet severských šľachticov, bojovníkov a roľníkov pohanskej doby.
Zdalo by sa, že pred človekom, ktorý by chcel využívať runy ako nástroj na poznávanie sveta, ktorý nie je priamo dostupný zmyslovej skúsenosti, sa otvára nekonečné neprebádané územie. A že nie je v silách súčasného človeka, aby runy pochopil a prípadne sa ich naučil využívať. Domnievame sa však, že to nie je pravda. Tak, ako každé iné orákulum, aj runy predstavujú v prvom rade kľúč k určitému druhu duchovnej iniciácie. Za každou runou sa skrýva množstvo príbehov, ktoré hovoria o duchovných mocnostiach, ale aj o podmienkach každodenného života. Čím podrobnejšie tieto príbehy poznáme a čím lepšie ich dokážeme prepojiť s naším vlastným životom, tým viac nám prezradia o nás samých. Pritom poznávanie týchto príbehov a ich vzájomných súvislostí, ako aj ich vzťahu k nášmu životu, je úloha na celý život. My na tomto mieste naznačujeme len veľmi skratkovité výklady, ktoré sa opierajú o najzákladnejšie významy rún a ich súvislosti s duchovným svetom starých Germánov. Jednak preto, že nie je možné na niekoľkých riadkoch postihnúť všetky detaily, spojitosti a obrazy, jednak preto, že by to bola len naša odpoveď na túto sieť významov a vzťahov. Preto ponúkame len veľmi stručné výklady - odrazové mostíky, pričom veríme, že záujemcovi pomôžu aspoň ako orientácia pri prvých krokoch.
Ako však s týmito výkladmi pracovať?
Prvým krokom je naladenie vedomia na duchovný svet dávnych obyvateľov strednej a severnej Európy. Na svet hrdinských aj nečestných bojov, málo výdatného poľnohospodárstva, závislosti na priazni a nepriazni prírody a na jej čo najlepšom poznaní. Svet týchto ľudí nebol chudobný na myšlienky, obrazy. Práve naopak. Ako sme už napísali, básnik mal porovnateľnú hodnotu ako bojovník. Takže kľúčom k runám nebudú ani tak rozsiahle návody či výklady, ale skôr útržky básní, ktoré vo fantázii človeka povedú k ďalším obrazom. Ako sme už povedali, pri hľadaní významov veľmi pomôže postupné oboznamovanie sa s literárnym bohatstvom európskeho Severu.
Žiadna runa nie je čisto "dobrá" alebo "zlá". Takéto rozdelenie skutočnosti sa prieči tradičným germánskym predstavám o živote. Preto, na rozdiel od tarotových kariet, runy nepočítajú so "vzpriamenou" a "reverznou" polohou. Runa prináša skôr podnet na tvorbu voľných asociácií. Nezabúdajme však, že Germáni boli národom bojovníkov. A tí nemali osud pevne nalinkovaný dopredu. Mali len určité záchytné body a istotu, že na podanie čo najlepšieho výkonu majú len málo času. A to bez možnosti návratu, bez opakovania.
Pramene:
Edda. 1. vyd. Přel. Ladislav Heger. Praha: SNKLU
TACITUS, Publius Cornelius: Germánia. Prel. Július Špaňár. Bratislava: Tatran
Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk
|
