Tak zlé to samozrejme nie je. Nie každé netradičné náboženské zoskupenie - a takisto nie každá "sekta" v zmysle skupiny odštiepenej od oficiálneho prúdu - má znaky deštruktívneho kultu. Vôbec tu nejde o to, aký je konkrétny obsah náuky, ktorú sekta či organizácia šíri. Niekto si môže niektoré presvedčenia a náuky vykladať ako bizarné, nepochopiteľné, neprijateľné - a spoločenstvá, ktoré ich šíria, môže považovať za čudácke, ale samy o sebe nemusia byť takéto spoločenstvá zhubnými kultmi, ako o nich hovoríme v tomto článku. Rozhodujúcim kritériom zhubného kultu je rozbitie alebo prekrytie pôvodnej identity novou sektárskou identitou. Človek v deštruktívnom kulte nekoná sám za seba, ale za moc, ktorá je nad ním. Ako je však možné, že deštruktívna sekta postupne pohltí človeka natoľko, že prestane myslieť sám za seba a takmer úplne prevezme šablónu danú skupinou?
Tento proces prebieha v o všetkých deštruktívnych kultoch v zásade rovnako, pričom jednotlivé kulty sa líšia vlastne len v konkrétnej voľbe prostriedkov, v intenzite ich použitia a samozrejme v učení. Tu však nebudeme posudzovať stránku ideológie. Budeme si všímať výlučne postup psychickej manipulácie. Ten možno kvôli prehľadnosti rozdeliť na tri stupne. V prvom dochádza k "rozmrazeniu" - k postupnej strate vlastnej identity, v druhom k "zmene", kde sa stará identita nahradí novou a v treťom k "opätovnému zmrazeniu", kde sa nová - sektárska identita upevní, aby zotrvala aj mimo prostredia kultu. Popíšeme si tieto fázy trochu podrobnejšie:
1. "Rozmrazenie" - každý človek si za svoj život vybuduje určitý súbor predstáv a názorov o tom, ako funguje svet a aké je jeho miesto v ňom. Je to určitý referenčný rámec, ktorý nám pomáha chápať, čo sa okolo nás deje. A začiatok pôsobenia deštruktívneho kultu spočíva práve v rozbití tohto referenčného rámca. Dá sa to dosiahnuť rôznymi cestami, no najčastejšia je dezorientácia (zmätenie). Tam sa uplatňuje napríklad obmedzenie spánku často na 3-5 hodín, zmena stravy (pravidlo je strava chudobná na bielkoviny, ale zas bohatá na cukry) a časté hladovanie. Okrem toho sa pôsobí priamo na myslenie - nováčik sa spravidla naláka na víkendové sústredenie, ktoré sa skladá z náročného programu, kde sa na neho valí množstvo informácií naraz, ktoré nestíha spracovať. Diskusia je odkladaná na neurčito. Informácie sú pritom často zámerne protichodné a nejasné. Odpoveďou na otázky býva "dozvieš sa v nasledujúcej prednáške", prípadne "odpovede prídu, keď budeš na sebe dlhšie pracovať". Okrem záplavy informácií nastúpi aj záplava emóciami: v prvom rade zbavenie súkromia (všetko sa odohráva v skupine, vrátane líhania si spať a vstávania) spoločné modlitby, spevy, okrem toho atmosféra všeobecného prijímania, srdečnosti, bombardovanie lichôtkami a pochvalami na jednej, no očierňovaním minulosti na druhej strane...
V tomto prostredí sa človek veľmi rýchlo naladí na vlnu skupiny a prestane kriticky hodnotiť prijímané myšlienky. K tomu všetkému niekedy pristupujú techniky pracujúce so zmeneným stavom vedomia (spoločné meditácie alebo riadené vizualizácie), ktoré otvárajú v človeku kanál k nekritickému prijatiu ideológie, ale aj skupiny ako celku. Inou technikou, ktorá sa používa na rozmrazenie (resp. na zmätenie nováčika) sú takzvané slepé dilemy (double binds), situácie, z ktorých nie je úniku. Príklad, ktorý uvádza Steve Hassan vo svojej knihe o deštruktívnych kultoch, je príznačný: "Ak uznávaš, že v tvojom živote určité veci nefungujú tak, ako by si chcel, tak potom ak sa nezúčastníš seminára, tak im dovoľuješ, aby ďalej riadili tvoj život." Inak povedané, už to, že si tu, dokazuje, že nie si schopný rozhodnúť sa odísť. Keď sa k tomu všetkému pripoja napríklad verejné spovede slúžiace na vyvolanie pocitu viny a na vytvorenie negatívneho postoja k doterajšiemu životu, vnútorné obranné mechanizmy sú oslabené natoľko, že v človeku sa "niečo zlomí" a on prechádza do ďalšej fázy.
2. Zmena - rozbitá duševná obrana, sústava základných presvedčení o tom, ako rozumieť svetu, je veľmi nepriaznivý stav. Vytvorená medzera sa však veľmi rýchlo zacelí prijatím novej, kultovej identity. Metódy na vytvorenie novej identity obsahujú mnoho z prvej fázy - prednášky prednášané s monotónnou kadenciou, školenia, hromadné meditácie a modlitby apod. Iný je však obsah učenia, ktoré musia členovia sekty prijať. Tentoraz sa učenie nezakladá na vyvolávaní zmätku, ale na vštiepení niekoľkých základných "právd", vrátane presvedčenia, že zásadnou prekážkou v ich plnom pochopení je "staré ja" učeníkov - pričom v rozlete im bráni "racionálne myslenie" a z zemi ich strhávajú "staré predstavy". Učenie sa podáva postupne, takpovediac "po kvapkách"; takmer nikdy nejde o systematické vzdelávanie, naopak, skoro vždy sa podáva len pár základných poučiek - takých, čo konvertita akurát ešte dokáže prijať. Dôležitým momentom je mystický zážitok, či už sprostredkovaný prostredníctvom učiteľa (napr. učiteľ sa dozvie od pomocníkov nejaký dôležitý moment konvertitovho života a o nejaký čas sa ho na to opýta, budiac dojem schopnosti "čítať myšlienky"). Alebo sa mu nakáže, aby prosil Boha o posolstvo, čo sa od neho žiada. Pritom sa však nepripúšťa božie vnuknutie opustiť skupinu - to sa chápe ako zrada.
3. "Opätovné zmrazenie" - novo nadobudnutá identita sa však musí upevniť aj mimo "skleníkových" podmienok školení a tréningov, ktoré zaberajú čoraz viac času. Tu sa na konvertitu začínajú klásť nové úlohy - predovšetkým sa má definitívne rozlúčiť so starými záujmami, cieľmi, koníčkami - podľa možnosti v nejakej teatrálnej scéne (napríklad, ak niekto pôvodne chcel byť básnikom, žiada sa od neho, aby svoje básne spálil). Podobne sa často treba rozísť so svojimi starými priateľmi a rodinou - buď predstavujú možných budúcich stúpencov, alebo s nimi treba rázne prerušiť kontakty (zvlášť, ak sa na adresu sekty vyjadrovali príliš kriticky). Ďalšou úlohou, ktorú nový člen sekty dostane, je získavať nových stúpencov a zháňať dary na podporu sekty.
To sa často robí napríklad podomovým alebo pouličným predajom predražených kvetov alebo suvenírov, pričom sa často používajú lži (ako že ide o predaj na podporu detských domovov, hladujúcich v krajinách tretieho sveta apod.). Ak sa nováčik búri proti použitiu lži a podvodu, je mu "vysvetlené", že - napríklad - záchrana sveta pred apokalypsou je momentálne dôležitejšia a že "účel svätí prostriedky". Prípadné problémy - nadávky zo strany "satanského sveta", väzba alebo napadnutie chuligánmi - sa interpretujú ako mučeníctvo a konvertitu v tejto fáze ešte napomáhajú utužovať vo viere. Obdobia "služby", do ktorých niekedy patrí aj prepis bankového konta a odkázanie úspor v prospech sekty, striedajú ďalšie školenia a semináre, ako sme si ich spomínali vyššie.
Čitateľ si na tomto mieste môže položiť otázku - a to naozaj? Naozaj sa dá ľudská identita rozbiť a nahradiť skupinovou len na základe niekoľkých trikov? Na túto otázku musíme odpovedať dvojako - áno aj nie. Áno v tom zmysle, že pôvodné "ja" človeka je naozaj zatlačené ďaleko do úzadia, takže v podstate nepreberá kontrolnú úlohu nad správaním.
Reč človeka je bez výrazu, často zbytočne hlasná, s kazateľským tónom; city sú oploštené a zbavené bohatosti. Pôvodné koníčky, ciele a záujmy sú zrazu nedôležité, podstatná je práca pre svet a pre Boha - resp. pre sektu. Nie v tom zmysle, že "staré ja" je v skutočnosti len zatlačené do pozadia a v prípade vhodných podmienok sa môže znovu prejaviť. Vtedy reč znovu získa na živosti, niekedy sa vráti aj zmysel pre humor a plnosť emócií. No ak je človek neustále pod kontrolou sekty, toto nastáva len málokedy. Napriek tomu sa však práve na týchto okamihoch dá stavať v prípade, že človeka treba z psychickej závislosti na sekte pomôcť vymaniť. To je však už iná, veľmi zložitá kapitola...
Na záver by som chcel zdôrazniť jeden fakt: nepísal som tento článok preto, aby som čitateľov vystrašil. Skôr som chcel upozorniť na niektoré postupy, ktorými je možné získať moc nad myslením, vôľou a slobodou človeka. Skôr než o vyvolávanie strachu mi ide o výzvu k opatrnosti. A k pestovaniu kritického myslenia. Je možné, že s niektorými praktikami sa človek stretne hneď pri najbližšej návšteve kostola alebo trhoviska. Vedieť o týchto praktikách nám môže niekedy zachrániť peniaze, inokedy doslova dušu.
Literatúra:
HASSAN, Steven (1994): Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. Praha: Nakl. Tomáše Janečka
YALOM, Irvin D. (1985): The Theory and Practice of Group Psychotherapy, 3rd ed. New York: Basic Books
Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk
|
