POKLADY ZBOJNÍKOV
Právne a etické otázky, spojené s nálezom pokladov, opisoval už v staroveku slávny filozof Platón vo svojom spise "Zákony". Aristoteles zase v "Politike" vyrozprával príbeh dvoch bratov, ktorí objavili poklad, ten obcania zakopali v obave pred inváziou perzskej armády, a je to práve on, kto považuje poklad za akýsi dar Štasteny, dôkazy priazne bohov a nazdáva sa, že celý nález by mal patrit objavitelovi. S týmto názorom nemožno po etickej stránke úplne súhlasit. Vieme predsa, že poklady bývajú najrozmanitejšieho pôvodu, casto sú to koristi, ktoré si uchovávali rôzni rebelovia a zbojníci a v tomto prípade vlastne nálezcovia pokladov nutne tažia zo zlocinov, ktoré boli spáchané pred mnohými rokmi. Na takom malom mieste nemôžeme ani pri najlepšej vôli vymenovat všetky správy, ktoré sa viažu na poklady zbojníkov na Slovensku. Existuje napríklad zbojnícky poklad z Liptovského Jamníka, poklad hôrnych chlapcov na Veterníku pri Pukanci, Jánošíkov poklad na Lachovom Laze pri Zvolene a mnohé dalšie. (Križko,P.: Družina Jánošikova, Cas.MSS 13, 1910, c.2, s.47-55, c.3, s.77-82,c.4, s.106-110, Longauer, J.: Zachovalé povesti o hôrnych chlapcoch v Polhore, Cas. MSS 20, 1928, c.4, s.111-114, Páricka, J.: Poklad Jánošíkov, Cas. MSS 5, 1902, c.1, s.4 - 5, Reuss, L.A.: Ešte slovo o klenovskom Oltárnom, Cas. MSS 3, 1900, s.33-34, Zamboj, D.: Povest o Veterníku pri Pukanci, Cas. MSS 15, 1912, c.2, s.56)
Jánošík pritom držal prím v pocte nazhromaždených pokladov - aj ked casto len v ludskej predstavivosti. Tvrdilo sa, že zlaté i strieborné mince ukryl v nádobách, ktoré zakopal pod Priecnym bralom, skalou vysokou sedem metrov v leštianskom chotári, odkial sa otvára krásny výhlad na Pohronie a do dolín nad Iplom, spomínalo sa, ako porazil vlkolakov, obývajúcich jaskyne pod vrchom Oltárno asi 15 km od Klenovca a zmocnil sa ich obrovského pokladu, ktorý tam je dodnes uložený. Tento poklad sa vraj vždy na Velký piatok presúša, ale ked ho ludia skúšajú vykopat, dvíha sa nad vrchom víchrica a pod zemou sa ozýva mrmlanie zlých duchov a strážcov pokladu, s ktorými si neslobodno zahrávat ...
Ovela tažšie ako hociktoré iné je vraj podla tradície objavit zbojnícke poklady, aj to len v urcitom case: tak sa na vrchu Viepor nachádza jaskyna s pokladmi hôrnych chlapcov, nad ktorými by zbledol závistou aj legendárny Ali Baba, problém však spocíva v tom, že sa vraj otvára len na Vianoce a o polnoci, ked sa v kostole spieva Glória, inak nijaký Sezam nepomôže. V inom prípade sa zase chamtivý nálezca stával obetou kliatby, ktorá ukrytie pokladu sprevádzala. Na ilustráciu si môžeme uviest rozprávanie o stretnutí istého Michala Veverku s Jánošíkovým druhom Ilcíkom v roku 1779, ked mal kedysi statný zbojnícky kapitán vyše 90 rokov. Odohralo sa v hustom smrekovom lese, ktorým viedla hradská cesta z Brezna do Tisovca, tvoriaca priesmyk medzi Gemerskou a Zvolenskou župou. Kedže tento kraj bol opustený a nebezpecný, cestujúc casto hladali útulok v opevnenom prícestnom hostinci "Haláš" v Húšti. A práve tu si k Veverkovmu stolu prisadol starec, ktorý mu po pohostení prezradil, že patril k Jánošíkovej družine a za odmenu i miesto úkrytu pokladu. Ten ležal na polane Volocinec na Polhore, zakopaný pod korenmi dvoch mohutných jasenov, stojacich vedla seba.
Vyzval ho, aby si z kotlíka plného dukátov nabral podla uváženia, ale zároven ho poprosil, aby nenápadne vrátil do nejakého kostola omšový kalich, ktorý kedysi ulúpili v niektorom gemerskom chráme a zakopali spolu s dukátmi. Po návrate domov hladal Veverka vhodného spolocníka na výpravu za pokladom. Zdôveril sa miestnemu bacovi, ktorý požíval znacnú úctu medzi usadlíkmi, avšak skôr, ako sa tam spolocne vybrali, prefíkaný baca miesto vyhladal a vylúpil. Neskôr sa s Michalom vrátil k vykopanej jame a nahovoril mu, že ich niekto musel predbehnút. Ked sa neskôr Veverka o bacovom podvode dozvedel, nemohol mu nic dokázat, hoci bolo nápadné, ako niekdajší chudobný pastier zacal na okolí skupovat velký majetok. Zasiahla však ruka osudu. Baca, ktorý nedbal na Ilcíkovu výstrahu, predal kalich polským židovským kupcom na prstene, coskoro zomrel na následky mrtvice a ani jeho rodine sa viac nedarilo. Aj tentoraz bol zbojnícky poklad prekliaty. Jesenský, M.: Poklady na Slovensku (2), roc. 12(16), c.23 (30.10.2001), s.5
Pokračování příště
Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk
|
