Taoizmus: most medzi šamanizmom a alchýmiou - I.

V prvom rade by som rád upozornil na to, že táto prednáška nemá nijaké ambície pokiaľ ide o vedeckú exaktnosť v oblasti sinológie. Rozsah a bohatstvo témy, ktorou sa budeme zaoberať, neumožňujú úplnú, podrobnú a v každom ohľade uspokojujúcu prezentáciu aspektov taoizmu. Moje úvahy reprezentujú iba môj súkromný uhol pohľadu, moju osobnú skúsenosť, môj spôsob vnímania a interpretácie taoizmu.

Na ilustráciu povahy taoizmu sa často používa alegória-obraz, ktorý sa volá Ochutnávači octu. Predstavme si troch starých, úctyhodných mužov, ktorí stoja okolo nádoby s octom. Každý z nich už ponoril prst do octa a ochutnal ho. Ich reakcie sú zjavné z výrazu ich tvárí. Traja muži reprezentujú tri veľké učenia Číny: konfucianizmus, buddhizmus a taoizmus. Sú to vlastne zakladatelia troch duchovných tradícií: Kchung fu-c (Konfucius), Buddha a Lao-c . Teraz sa pozrime, ako sa tvária.

Prvý z nich, Konfucius, sa tvári kyslo, druhý (Buddha) má na tvári výraz horkosti a znechutenia, kým ten tretí, Lao-c , sa iba bezstarostne, prostoducho usmieva. Tie tri reakcie predstavujú tri spôsoby vnímania života: Konfucius mal pocit, že život je plný trpkosti, lebo ľudia stratili úctu k minulosti, úctu k tradícii, úctu k predkom. Mal pocit, že harmónia je narušená, pretože vláda človeka na zemi nie je v zhode s Cestou nebies, teda s vesmírnymi zákonitosťami. Konfucius sa teda snažil napraviť poriadok sveta. Ako? Zdôraznením rituálov, vyžadovaním presne rytmizovanej dvornej hudby, používaním predpísanej gestiky a predpísaných fráz. To všetko dokopy vytváralo komplikovanú sústavu rituálov, ktoré život Číňanov nesmierne zneprehľadňovali, vlastne vnášali do neho istú meravosť a úzkostlivosť.

A teraz druhý mudrc. Je to Buddha, ktorý učil, že človek sa rodí do bolesti a utrpenia a že teda z tohto nekonečného kolobehu znovuzrodení sa musí vlastnými silami vyslobodiť. Aby sa oslobodil z väzieb vášní a neprestajne sa rodiacich ilúzií musel dosiahnuť stav očistenej, prázdnej mysle, teda stav bezvetria, teda nirvaanu. Buddhizmus so svojou prepracovanou askézou a podrobnou psychoanalýzou vitálnych Číňanov zrejme veľmi neoslovoval a preto boli nutné určité adaptácie. Najznámejšia z niekoľkých čínskych verzií buddhizmu je čchan, po japonsky zen (japonská verzia tejto vetvy buddhizmu je v súčasnosti rozšírenejšia) prebrala mnohé z taoizmu, no nie príliš stoickú skepsu buddhizmu ani tak nezmenila.

Ttretí z mudrcov, Lao-c, legendárna osobnosť, ktorej učenie iniciovalo vznik taoizmu, sa iba usmieva. Ako je to možné? Veď ocot je kyslý. Lao-c nepovažoval svet za nepriateľský, nemyslel si, že je plný nástrah, pokušení a následných zlyhaní, ale že je skôr dejiskom cenných lekcií. Podľa neho sa harmónia vytráca zo sveta preto, lebo človek nechápe a narúša pôvodnú prírodnú rovnováhu, ktorú vytvárajú a riadia vesmírne sily. Inak povedané, čím viac úsilia, tým horšie.

V našej alegórii ocot symbolizuje život. Život však nemusí byť trpký a kyslý ako ocot pokiaľ to tak nechceme. Podľa taoistického učenia trpkosť pochádza z našej mysle, to my hovoríme o živote, že je trpký, ťažký, tvrdý, drsný, neúprosný...To my mu pripisujeme tieto hodnotiace prívlastky. A život pritom ide ďalej, vôbec sa týmito našimi prívlastkami a myšlienkovými konštruktmi nezapodieva. Plynie ako riečna voda. Správa sa ako voda: keď do nej hodíte kameň, sčerí sa. Keď je noc, odráža tmu a keď svieti Slnko, odráža jeho svetlo. Preto je iba na nás, či sa zachováme ako taoistický mudrc a necháme, aby nás život učil, alebo ostaneme v kŕči a úsilí život na každom kroku napravovať a opravovať. Nechajme sa poučiť: ocot je prirodzene trpký, nemohli sme čakať, že bude sladký. Naše očakávanie však trpkosť len znásobilo. Lao-c pochyboval o Konfuciovej myšlienke, že znalosti a štúdium alebo dokonca pravidlá dobrého správania, môžu človeka zmeniť k lepšiemu. V tejto alégorii je vyjadrená taoistická predstava mudrca, o tom však budeme hovoriť neskôr.

Vznik taoizmu

Na počiatku taoistickej filozofie stojí Lao-c. Kto je Lao-c ? V prvom rade treba povedať, že legendárny učenec. Odborníci sa dodnes nezhodli na tom, či skutočne jestvoval a či skutočne on bol autorom základnej taoistickej knihy Tao Te ťing. Podľa niektorých sa na vzniku taoizmu nepodieľal iba jeden človek, ale skupina niekoľkých mudrcov. Nie je to výlučené, ba sú aj také hypotézy, že taoizmus, keďže na čínsky, no najmä konfuciánsky vkus, je príliš slobodomyseľný, individualistický, vlastne ani nepochádza z Číny, ale odkiaľsi zo Západu. Napriek všetkému najstaršie čínske dejiny z druhého storočia pred naším letopočtom, obsahujú stručný životopis Lao-c. Dozvedáme sa z neho, že Lao-c sa pôvodne volal Li Er a bol Konfuciovým súčasníkom. Pre upresnenie treba dodať, že ide približne o 4. - 3. storočie pred naším letopočtom, takže Lao-c nebol len Konfuciovým, ale pri troške časovej tolerancie možno povedať, že aj súčasníkom Buddhovým a Platónovým. O živote Lao-c vieme veľmi málo. Podľa tradície pracoval ako archivár v kráľovskom paláci v Luo-jangu. Lao-c nie je meno, ale titul, znamená: "starý majster". Tento titul si vyslúžil pre svoje cnosti, múdrosť, ale aj pre britkosť jazyka a popudlivosť. Volali ho aj Lao Tan, čo znamená "staré veľké ucho", možno preto, že bol ochotný ľudí, ktorí u neho hľadali pomoc a dobrú radu, vypočuť a poskytnúť im požadovanú pomoc.

Ako sme už povedali, Lao-c pracoval v kráľovskom archíve. Zotrval tam až do veku deväťdesiat rokov, keď sa, už značne vyčerpaný, rozhodol svoju krajinu opustiť (v tých časoch na území dnešnej Číny existovalo niekoľko menších i väčších kráľovstiev). Keď opúšťal krajinu a na byvolovi prechádzal horským priesmykom, strážca hraníc ho spoznal. Bol veľmi zarmútený, keď si uvedomil, že múdrosť tohto muža je navždy stratená. Požiadal preto Lao-c, aby predtým, ako krajinu opustí, spísal svoju životnú múdrosť. Iná legenda hovorí, že strážca hraníc nechcel Lao-c -ho pustiť cez hranice, pokiaľ nezaznamená svoje myšlienky. Lao-c sa teda okamžite posadil a napísal krátky spis nie dlhší ako 5000 znakov. Po dokončení knihy kráľovstvo opustil a už nikdy nikto o ňom nepočul (Tak ako väčšina skutočných veľkých zasvätencov, zmizol v útrobách dejín a anonymity...). Rukopis, ktorý po sebe zanechal, je známy ako Lao-c alebo ešte častejšie: Tao te-ťing čiže: Kanonická kniha o Ceste a jej Sile. (Názov tejto knihy možno preložiť rôznymi spôsobmi, koniec koncov, nie je to len mnohoznačnosťou názvu, ale metaforickosťou čínštiny. Takže keby som chcel názov tejto knihy parafrázovať, rovnako by som mohol použiť aj tieto varianty: Kniha o žiarivej sile Cnosti, Kniha o spôsobe realizácie cnosti, Kniha o ceste cnosti, Kniha o prejavoch cnosti...) Je to základné dielo taoizmu, a jeho obsah je natoľko presný, výstižný a aj po tisícročiach aktuálny, že k tomu, aby ste pochopili ducha taoizmu, nemusíte čítať iné knihy.

Tao-Te-ťing

Je to zbierka aforistických textov, ktorá obsahuje osemdesiat jeden kratších i dlhších básní. Básňami ich možno nazvať najmä preto, že sa v nich uplatnil metaforický jazyk. Na druhej strane však čínština je jazyk, ktorý s metaforami pracuje neustále a teda Tao-Te-ťing možno prekladať jednak ako zbierku básní, ale rovnako aj ako súbor krátkych filozofických próz, či básní v próze. Tao-Te-ťing, podobne ako Biblia, patrí k najčastejšie prekladaným a najčítanejším knihám sveta. Kapitoly Tao-Te-ťingu obsahujú jednoduché a univerzálne pravdy, ktoré v značnej miere nie sú viazené kontextom čínskej kultúry, charakterizuje ich teda určitý stupeň univerzalizmu. Jazyk jednotlivých kapitol či básní je minimalistický, striedmy, jasný. Pravdy, ktoré tento spis oznamuje, vyznievajú tak prostoducho, naivne a priezračne, až čitateľ má dojem, že ich už dávno pozná a že sa nimi nemusí ďalej zaoberať. To je zavádzajúce. Lebo hoci jazyk Tao-Te-ťingu je jednoduchý, predsa ostáva záhadný. Hoci oznamuje relatívne banálne pravdy, o ktorých sa nazdávame, že ich v každodennom živote aplikujeme, že nimi žijeme, pri hlbšom zamyslení zisťujeme, že buď ich vôbec neuplatňujeme, alebo ich uplatňujeme nedôsledne.

Ale prečo vôbec hovorím tak sebavedome o akejsi aplikácii či uplatňovaní? Preto, lebo Tao-Te-ťing je kniha návodov:

1: Jeden z mnohých spôsobov čítania nás môže viesť k tomu, že Tao-Te-ťing obsahuje užitočné rady, ktoré sa týkajú vládnutia v štáte. Je to kniha politologických stratégií? Áno, aj nie...

2: Niekomu sa môže zdať, že vety o vládnutí v štáte sa vzťahujú aj na princípy uplatniteľné v každodennej medziľudskej komunikácii...

3: Ďalší spôsob čítania v nás môže vzbudiť dojem, že Tao-Te-ťing síce hovorí aj o určitých politických stratégiách, no v prvom rade je to spis o sebaovládaní, o psychickej vyrovnanosti...

4: Ďalšie čítanie nás môže utvrdiť v tom, že rady Tao-Te-ťingu sa týkajú telesnej kondície:
upriamujú našu pozornosť na metódy, ako si zachovať zdravie, resp. popisujú, samozrejme prostredníctvom nejednoznačných metafor, ako správne cviciť taoistické cvičenia, predovšetkým však tchaj-ťi-čchuan. (Tu podotýkam, že tchaj-ťi v časoch vzniku Tao-Te-ťingu v takej podobe, ako ho poznáme dnes, ešte neexistovalo, existovali iba všeplatné a nadčasové princípy, ktorými sa riadi vesmír, príroda, a teda aj taoizmus a tchaj-ťi-čchuan. A tchaj-ťi-čchuan vznikol ako bojovno-meditatívny pohybový systém, založený na imitácií zvieracích pohybov. V mnohom teda môže pripomínať akýsi spomalený šamanistický rituálny tanec a ak si uvedomíme, že tchaj-ťi je predovšetkým práca s energiou čchi a s komplementárnymi kozmickými silami jin a jang, potom to šamanistický pohybový prejav naozaj je.)

5: Ďalší zo spôsobov čítania viedol niektorých k myšlienke, že Tao-te-ťing je v podstate ezoterický zasväcovací spis, čo teda, mimochodom, vôbec nie je zavrhnutiahodná myšlienka. Ak zameriate pozornosť na určité aspekty textu, samozrejme, vedomostne primerane pripravení, môžete objaviť prvky duchovnej alchýmie...

6: Keby Tao-te-ťing čítal niekto, kto sa zaujíma o šamanizmus, nepochybne by v knihe našiel inštrukcie vzťahujúce sa na cestu šamana...Prístupy a interpretácie sa môžu rôzniť, ako ostatne, u väčšiny sákralnych, iniciačných spisov archaického sveta. Myšlienka však ostáva spoločná: univerzalizmus, teda čo najzrozumiteľnejšie uchopenie princípov kozmu...