|
Aký je tvar orbitálnych dráh planét keď planéta X je príliš blízko k nim?
Orbitálne dráhy planét menia svoj tvar z eliptického na zvlneno eliptický, pretože gravitačná sila od X a následne gravitačná sila aj od Slnka menia smery z ktorých pôsobia pomerne rýchlo. Ďalší dôvod je, že planéty sú neustále nútene zakrivovať svoje dráhy, hlavne keď dráhy X a danej planéty ležia v jednej rovine a sú temer paralelné alebo dokonca ležia na jednej priamke. Skladá sa tu pohyb priamočiary s otáčavým, výsledkom čoho je zvlnená dráha planéty. Pozri obrázky.
Ak X je zhruba 10x ťažšia ako Jupiter a je 10x bližšie k Zemi ako on (predpoklad), tak gravitačná sila od X je 1000x väčšia a gravitačná slapová 10000x väčšia ako gr. sila od Jupitera. Tento fakt sa prejaví výrazným zvlnením orbitálnej dráhy Zeme.
V našej slnečnej sústave majú planéty zvlneno eliptický pohyb aj za normálnych okolností. Toto zvlnenie je ale veľmi jemné, takmer nepostrehnuteľné- nemerateľné, pretože vzájomné gravitačné sily medzi planétami (ich intenzity)sú veľmi malé v porovnaní s príťažlivosťou zemskou.
Astrológia pri popisovaní účinkov planét (pri rozmanitých vzájomných konfiguráciách ich polôh) na človeka (ľudí) zachytáva prejavy toho, ako skladanie rôznych gravitačných (možno aj magnetických a iných...) polí pôsobí na organizmy, vývoj osobnosti, psychyku, vývoj plodu a podobne. Dochádza tu vlastne k skladaniu vlnení (vznikajú stojaté vlny, maximá a minimá, impulzy...). To že fyzika zatiaľ nevie takéto javy a ich účinky opísať ešte neznamená, že ani nemôžu existovať.
Ak si pozrieme obrázky orbitálnych dráh X a Slnka je zrejmé, že tiež Slnko sa pohybuje počas priblíženia s X pomerne rýchlo a aj mení svoj smer pohybu..
Výsledkom skladania takýchto pohybov medzi X, Slnkom, planétami je ešte väčšie zvlnenie elipsovitého pohybu planét, X, Slnka.
Ako to je vlastne s Nibiru?
(Korekcia niektorých tvrdení a teórii Z. Sitchina a iných autorov. RNDr. Smutný Pavel v spolupráci so Z. Egrym. )
Po prečítaní kníh ako Dvanásta planéta, Návrat ku Genezis,...od autora Z. Sitchina a diel iných autorov napríklad od Wiesnera, Grygara, Wojnara, Železného a ďalej na základe biblických zdrojov /Kniha Jozueho, Kniha Jóbova, Babylonského eposu Enuma Eliš, legiend, bájí a spisov Egypťanov, Sumerov, Číňanov, Mayov, národa Hopi a podobne, som vykonal astronomicko fyzikálne výpočty a úvahy.
Na základe výsledkov výpočtov a úvah som vypracoval hypotézy týkajúce sa Nibiru, čo je jedno z pomenovaní pre planétu našej slnečnej sústavy, ktorá fyzicky nebola doteraz objavená, ale mnohé skutočnosti nasvedčujú tomu že existuje.
Uskutočnil som konzultácie so Z. Egrym, ktorý je odborník na egyptskú mytológiu, astronomické a astrologické záležitosti, čo mi značne pomohlo pri objasnení niektorých faktov. Moje hypotézy sa týkajú dráhy Nibiru v slnečnej sústave, jej hmotnosti, objemu, účinkom na Zem a ostatné planéty a mesiace.
Nibiru je planéta alebo nezapálená, prípadne zhasnutá hviezda, ktorá obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe s veľkou excentricitou. Uhol ktorý zviera jej dráha s rovinou ekliptiky je približne 17 stupňov. Tento uhol by mal byť približne zhodný s uhlom, ktorý zviera rovina dráhy Pluta s ekliptikou. Je to napísané v Enuma Eliš, kde je Pluto premenované po strete s Nibiru na US.M I- ten kto ukazuje cestu. Uhol okolo 18 stupňov zviera aj veľká časť rovín dráh komét s rovinou ekliptiky.
V Enuma Eliš sa ďalej píše, že Nibiru sa vracia na bojisko, čím sa mieni miesto zrážky s Tiamat- planétou, ktorá obiehala okolo Slnka po dráhe niekde medzi Jupiterom a Marsom. Po prechode cez rovinu ekliptiky /vzdialenosť 2-2,66AU od Slnka/ prechádza Nibiru po oblúkovej dráhe ponad dráhy Marsu a Zeme smerom k Venuši. Tu vo vzdialenosti okolo 30 miliónov km nad Venušou a asi 114 miliónov km od Slnka má Nibiru perihélium.
Ak sa urobí model tejto vzájomnej polohy vidieť, že Nibiru prechádza z miesta bitky /2-2,66AU od Slnka, je to aj podľa Bodeovho diagramu pre vzdialenosti planét od Slnka a aj podľa Enuma Eliš/ približne 15 miliónov km ponad dráhu Marsu a ďalej prechádza ponad obežnú dráhu Zeme asi v 20 miliónov km vzdialenosti. Od Zeme pokračuje k Venuši, kde vo vzdialenosti asi 30 miliónov km nad ňou má Nibiru perihélium. Z tohto miesta sa po druhej polovici symetrickej dráhy vracia späť smerom k Zem (viď obrázok).
Vzdialenosť dráhy Nibiru od Jupitera je približne 50 miliónov km, od Saturnovej dráhy okolo 200 miliónov km, 400 miliónov km od dráhy Uránu. Keď X prechádza ponad orbity planét tak aj planéty vplyvom gravitačnej sily od X konajú proti pohyb a tým vzájomné vzdialenosti sa môžu zmenšiť ešte približne o tretinu. Hoci sú vzdialenosti medzi vonkajšími planétami a Nibiru väčšie /ako medzi Nibiru a dráhami vnútorných planét/, vzájomná relatívna rýchlosť je tu podstatne nižšia, a teda aj aj vzájomný pobyt v susedstve je dlhší. Výsledkom týchto faktov je veľmi veľký vplyv Nibiru na všetky planéty v našej slnečnej sústave. Nie každý návrat Nibiru do vnútra slnečnej sústavy, obzvlášť to platí pre vonkajšie planéty, je pre planéty a ich satelity kritický. Pre Zem je nebezpečný -spôsobujúci kataklyzmy /globálne potopy.../ pravdepodobne každý druhý, alebo tretí /dva zo šesť.../ návratov Nibiru. Len vtedy sú Zem a Nibiru dostatočne blízko dlhšiu dobu.
Fakt, že Nibiru ovplyvňuje každú planétu v našej slnečnej sústave sa nachádza v mnohých legendách a mýtoch rôznych národov sveta. Podľa nich paralelne s kataklyzmami na Zemi bol ešte viac postihnutý Mars /totálne zničená atmosféra, stiahnutý vodný obal, zničený život na planéte/, dokonca zo Zeme nastala viditeľná zmena farby planéty. Venuša pri podobnom strete tiež výrazne zmenila farbu a dokonca na určitú dobu bola viditelná s kometickým chvostom.
Nibiru pôsobí na planéty ale nielen svojou gravitačnou silou, je tu aj gravitačná sila jeho satelitov - mesiacov, ktoré pri vhodnej vzájomnej konštelácii sa môžu priblížiť k Zemi /inej planéte/ na vzdialenosť niekoľko miliónov km. Nibiru má aj prstenec podobný prstencom Saturnu, alebo Jupitera či Uránu - podľa Enuma Eliš. Satelity Nibiru obiehajú okolo neho vo vzdialenosti maximálne do 30 miliónov km.
Nemôže to byť viac, lebo v perihéliu by boli prevzaté gravitačnou silou Slnka. Pás a menšie satelity by sa v príliš malej vzdialenosti od Slnka vyparili.
Čo sa deje s prstencom a satelitmi Nibiru v perihéliu. Podobne ako u komét, voda a iné zamrznuté látky sa topia a odparujú a spolu s malými kúskami hmoty sú vypudzované /tlakom slnečného vetra, rýchlymi časticami, fotónmi...uvolnenými zo Slnka/ od Nibiru. Vytvárajú kometický chvost a opúšťaju gravitačnú sféru Nibiru.
Keď je priemerná kométa v svojom perihéliu, voda, plyny, častice a kúsky jej hmoty sa uvoľňujú rýchlosťou desiatok ton za sekundu. Nibiru má prstenec a z tohto prstenca a z atmosféry a satelitov sa môže uvoľňovať v perihéliu milióny krát viac hmoty ako z priemernej kométy. Keď Zem prechádza cez takýto chvost je tu dážď a meteoritický dážď. Keďže prstenec a satelity sú v prevažnej miere z vody /asi 80percent hmotnosti/, takýto dážď z vesmíru na Zemi môže byť zdrojom prírastku vody v oceánoch. Úroveň morskej hladiny sa zdvihla po potopách vždy približne o 50 až 100 metrov. Sú vedecké dôkazy a aj podmorské terasy ktoré tomu nasvedčujú.
Čo môže spôsobiť Nibiru a jeho súpútnici, keď sú príliš blízko Zeme.
Je to zmena orbitálnej rýchlosti Zeme, jej smeru a tvaru dráhy - iná excentricita, sklon a zvlnenie dráhy.
Ako dôsledok to má zmenu dĺžky roku, zmenu polohy zemepisných pólov, magnetických pólov. V ľudskej histórii sú zaznamenané roky
S dĺžkou 260, 360, 365 dní. Zem sa nakláňa a kolíše, keď Nibiru je príliš blízko, dokonca sa môže pretočiť Zem, takže póly sa vymenia. Tam kde bol severný je južný a opačne. Slnko namiesto na východe vychádza na západe...Takéto zmeny sú zaznamenané v egyptskej histórii dva krát.
Ale nielen dĺžka roku ale aj dĺžka dňa sa zmenila pôsobením Nibiru a jeho satelitov.
Ako ovplyvňuje Nibiru vodný obal Zeme, obzvlášť oceány. Keď je Nibiru v oblasti perihélia, príliš blízko ku Zemi okolo 15 až 35 miliónov km od nej, tak pôsobí tu gravitačná sila od Nibiru a jeho satelitov približne 35 dní z jedného smeru. Slapové sily od nášho Mesiaca pôsobia len asi 5 hodín zo smeru +-45 stupňov. Keď čítame Genezis, počas potopy bol dážď trvajúci 40 dní, potom 150 dní voda prevyšovala najvyššie končiare hôr /viac ako 5000m vysoký Ararat/. Až po 150dňoch voda začala ustupovať/.
Normálny príliv spôsobený gravitačnými-slapovými silami od Mesiaca môže byť do 20 metrov. Pre veľkosť gravitačného /slapového/ pôsobenia Nibiru na Zem vychádza:
Nibiru pôsobí zo vzdialenosti 40 až 75 krát väčšej ako Mesiac,150 krát dlhší čas /na určitú oblasť povrchu Zeme-+-45 stupňov zdanlivo na oblohe/ a vplyv je 250 krát väčší-5000 metrový príliv./Slapové sily~1/L3,kde L je vzdialenosť Nibiru od Zeme/
Pomocou týchto údajov vypočítaná hmotnosť Nibiru je približne 25 násobkom hmotnosťi Jupitera.
Prečo sú nepresné výpočty dráh od Sitchina a aj iných autorov? Všetci totiž kladú perihélium Nibiru do oblasti pásu asteroidov a malých planétok. Keby tomu tak bolo, Nibiru by mala pri najvhodnejšej konštelácii minimálnu vzdialenosť od Zeme viac ako 100mil. km, čo je skoro vzdialenosť Zem - Slnko. Sklon jej dráhy voči ekliptike by bol okolo 17 stupňov - maximálne 30 stupňov. Z takej vzdialenosti by gravitačná sila od Nibiru aj pri hmotnosti okolo 1/40 hmotnosti Slnka bola oveľa menšia ako grav. pôsobenie Mesiaca na Zem a aj pri viac dňovom pôsobení na určitú oblasť povrchu Zeme by účinky nemohli byť také katastrofálne.
|
