|
Orbity binárnych hviezd (dvoj hviezd)
Každá z dvoch hviezd (dvoj hviezdy) sa pohybuje okolo toho istého bodu, ktorý, sa nazýva ťažisko hmotností systému. Keplerove zákony pojednávajú o tom, ako každá hviezda sa pohybuje okolo ťažiska.
Na obrázkoch dve hviezdy sa pohybujú na svojich eliptických dráhach. Dĺžky poloosí týchto dráh nepriamo úmerne závisia od hmotností hviezd v systéme (na obrázkoch nie je dodržaný skutočný pomer hmotností a teda aj poloosí dráh Slnka a Nibiru, lebo by obrázky neboli názorné, pretože pomer je 1/40).
Apastron je bod, kde hviezdy sú naj ďalej od seba a pohybujú sa zároveň aj najpomalšie na svojich orbitách.
Periastron je bod, kde hviezdy sú najbližšie k sebe a pohybujú sa zároveň s najvyššími rýchlosťami.
Denderský zverokruh
Keď som po prvý raz porozumel obsahu Denderského zverokruhu bolo mi hneď jasné, že sa jedná o odkaz dávnej civilizácie, alebo zvyšku čo z nej zostal. Chceli nám zanechať v zrozumiteľnej forme obraz toho, čo a ako poznačilo ich svet a čo môžeme aj my očakávať v budúcnosti. Možno že tento zvieratník je časťou takzvanej Thovtovej knihy, ktorej nájdenie sa dlho očakáva.
Keď chceme spoznať každú možnosť pre tvar dráhy planéty X cez náš slnečný systém, tak najdôležitejšie je určiť, aké gravitačné sily a z ktorých smerov pôsobia medzi X, Slnkom a planétami slnečnej sústavy. V prípade vzájomného pôsobenia len medzi dvomi telesami ich dráhy sú elipsy s rôznou excentricitou. Ak sa ale jedná o vzájomné pôsobenie troch a viac telies, tak ich orbitálne dráhy vypadajú ako dráhy, ktoré sú na priloženom obrázku. Eliptická dráha Slnka môže dobre vysvetľovať aj precesiu zemskej osi s periódou približne 13000 rokov, prípadne uvádzanú veľkú periódu 26000 rokov. Táto perióda je vypočítaná takto preto, lebo v dnešných časoch máme posuv v zverokruhu približne 1 stupeň a 23 minút za 100 rokov.
Podľa doteraz uznávanej téorie vysvetľujúcej precesiu zemskej osi je táto (precesia) spôsobená vzájomným skladaním gravitačných síl Slnka, Mesiaca a planét pôsobiacich na nie celkom homogénne rozloženie hmoty Zeme.
Podľa mňa ale precesiu spôsobuje zloženie kruhového pohybu Zeme okolo Slnka s eliptickým pohybom Slnka, ktoré je akoby binárnou hviezdou k planéte X. Napríklad nutácie na precesii u Zeme spôsobuje gravitačná sila Mesiaca a planét (Mesiac raz za 18,6 roka vykoná úplný prechod cez všetky súhvezdia - Mesačná ružica ). Prečo by precesia mala mať takú dlhú periódu (13000 alebo 26000 rokov v porovnaní s dobou otočenia sa Zeme okolo osi (24 hodín) a s dobou 1 roka otočenia sa okolo Slnka) spôsobenú nehomogénnym rozložením hmoty a len vplyvom okolitých planét?
Cesta planéty X - cesta gazely /vypadá na zverokruhu ale skôr ako líška alebo šakal/.
Líškina cesta sa možno už začína a ide z vonkajšieho kruhu zverokruhu cez znamenie Leva (Kuiperov pás asteroidov asi 30 až 100 astronomických jednotiek od Slnka) k Býkovi a ďalej po oblúku až k planéte Jupiter (kruh so znakom oka). Tu nakoľko sa jedná o značné priblíženie k Jupiteru, jeho gravitačné pôsobenie spôsobuje výraznú zmenu smeru dráhy X - líšky. Líška je nútená po oblúku prejsť od muža ktorý ju drží rukou k hrochovi a od neho po otočení sa okolo Slnka zhruba vo vzdialenosti orbitu Venuše od líštičky sediacej na kruhu nad Váhami k líške na saniach. Odtiaľto prejde cez natiahnutú líšku znovu popri Jupiteri a pokračuje cez Barana smerom von z našej slnečnej sústavy. Táto dráha je znázornená na ďalšom obrázku. Predstavuje pravdepodobne priblíženie X, ktoré bolo spojené s kolíziu X s Jupiterom.
Môže to byť ale aj záznam dráhy X počas dní, keď X bola viditeľná na oblohe cez deň ako jasné teleso, čiže keď bola v okolí svojho periastronu (v oblasti blízko pri Slnku). Vtedy na oblohe sa odohrávalo niečo ako naháňačka medzi Slnkom (satelitom obiehajúcim X) a planétou X. Zdanlivo pri pohľade zo Zeme raz o čosi bola vyššie na oblohe nad Slnkom planéta X, raz zase Slnko. X sa nachádzala určitú dobu pred pozíciou Slnka a istý čas za Slnkom (zdanlivo na oblohe). Takéto nebeské divadlo (boj) trval (mohol byť pozorovaný zo Zeme) niekoľko mesiacov.
|
