|
Jedna z týchto možností je cesta muža držiaceho dlhú barlu.
Postava vstupuje do planetárnej oblasti v znamení Vodnára. Táto osoba (X) ide smerom k Slnku (od dráhy Saturna, ktorému sa prideľuje aj súhvezdie Vodnára, popri orbite Jupitera - priradené súhvezdie Strelca) a obieha Jupiter po oblúkovej dráhe. Ďalší smer pohybu závisí od toho, aké sú vzájomné pozície planét a planéty X pri jej prechode cez dráhy planét slnečnej sústavy. Najväčší význam na tvar dráhy X má Jupiter, lebo je najťažšou planétou. Ak X akoby predbiehala na svojej dráhe ku Slnku Jupiter, tak tento X pribrzďoval a stočil jej dráhu do ostrejšieho oblúka. X potom prešla zo znamenia Škorpióna, ktoré je súčastne aj znamením pre planétu Mars k Venuši, ktorej patrí znamenie Váh. Od Venuši prejde X popri Merkúrovi, ktorého symbolizuje Panna ponad znamenie Slnka - Leva a aj ponad znamenie Raka, ktorý je súčastne znamením Mesiaca.
Dráha cez znamenie Raka, ktoré súčastne symbolizuje aj Mesiac predstavuje aj najbližšie priblíženie k Zemi. Postava muža s barlou tu výrazne mení smer dráhy aj natočenie. Znamenie Raka je v zverokruhu oproti normálnej polohe (ako by malo byť), posunuté do stredu zverokruhu o viac ako 30 stupňov. Tu došlo vlastne k najväčšiemu pretočeniu, alebo len nakloneniu z emskej osi vplyvom gravitačných síl od planéty X. K prvému nakloneniu zemskej osi došlo už pri prechode postavy zo znamenia Škorpióna do znamenia Váh, lebo aj Váhy sú posunuté o viac ako 30 stupňov oproti polohe na obvode zverokruhu smerom do jeho stredu. Tvar dráhy X pri pohybe v blízkosti Slnka (pri pohľade akoby z boku, v smere hlavnej poloosi eliptickej dráhy X ale aj v smere kolmom na tento smer) je vlnovka a celkove sa podobá na symbol Jing Jang z Čínskej mytológie. Pozri obrázky. Ak pri prechode X popri orbitálnej dráhe Jupitera tento akoby predbiehal planétu X, tak X je urýchlená v smere jeho dráhy a obchádza Slnko po dlhšom oblúku.
Tu boli opísané extrémne prípady pre orbitálnu dráhu planéty X, keď táto (X) sa priblížila príliš blízko k niektorej z ťažších planét na ich orbitálnych dráhach okolo Slnka. Počas väčšiny príletov do centra slnečnej sústavy sa ale ťažšie planéty nenachádzajú v takých častiach svojich obežných dráh, kde sa X nemôže k planétam priblížiť na minimálnu vzdialenosť.
Obežná dráha X je teda pre väčšinu príletov X do centra slnečnej sústavy len nepatrne deformovaná vplyvmi planét (pri pohľade kolmo na smer hlavnej poloosi dráhy X vypadá táto dráha ako temer nedeformovaná elipsa).
V ďalšej časti sú rozobrané ďalšie možnosti pre pohyb X v slnečnej sústave- ako ich znázorňuje zverokruh a budú vysvetlené mýty o Horovi, Sutechovi, Usirem a podobne z astronomického pohľadu. Závery ohľadne možných dráh planéty X podľa zverokruhu som vykonal po náležitých astronomických a fyzikálno-matematických výpočtoch a úvahách, po štúdiu orbitálnych dráh dvoj hviezd a troj hviezdnych systémov. Dráha X je znázornená aj na priloženom obrázku.
|
