Duchovný význam odievania IV.

Mužské a ženské oblečenie

Výjdime z takéhoto pozorovania: Za posledných dvesto rokov sa z mužského oblečenia vytratila pestrosť farieb. Boli časy, keď chodili muži takmer rovnako pestro oblečení ako ženy. Ale dnes muž, ak chce v spoločnosti ešte "dobre vyzerať", si môže ozajstnú pestrosť dovoliť už len na akomsi poslednom, veľmi obmedzenom, reziduálnom priestore: na kravate. A tiež: okázalá nádhera odevu, záplava šperkov a farieb, látky popretkávané zlatom a striebrom, bola už od staroveku typická pre Orient, menej pre Západ. Exotická nádhera je pre Orient príslovečná. Ak je teda ozdobná zložka šatstva výrazom bohatstva intuitívno-imaginatívneho prežívania, ktorého bolo na východnej, ako na ženskej pologuli, vždy viac - tak potom pri pohybe z východu na západ a smerom z minulosti do prítomnosti ľudia tieto intuitívno-imaginatívne schopnosti strácali. V západnom mužskom oblečení nie sú už v 19. storočí takmer žiadne "zbytočné" prvky. A to zaujímavé na tom je, že šaty hovoria napriek všetkému vlastne zase pravdu: Pestré imaginácie duchovného sveta ustúpili mysleniu v šedých abstraktných pojmoch. Šedé, čierne, jednofarebné obleky mužov sú výrazom abstraktnej racionality. Oná intuitívno-imaginatívna zložka duševného života sa obmedzila na akúsi minimálnu štrbinu, ktorej symbolom zostala kravata.

Niekdajšia pestrosť sa však zachovala u ženského pólu. Aj keď v 20. storočí nastáva už aj maskulinizácia ženskej módy, čo je na zamyslenie. Prečo vlastne žene "sluší" iný odev ako mužovi? Čo to znamená "slušať"? Oblečenie "sluší" človeku, keď je výrazom jeho nadzmyslovej, duševnej bytosti. V čom sa duševné bytosti ženy a muža líšia? Pokúsme sa to vyčítať z rozdielu medzi ženským a mužským oblečením!

Tak v prvom rade padnú žene jemnejšie materiály (napríklad hodváb). To znamená jemnejšiu citovú substanciu. Ďalej väčšie množstvo naberanej látky, záhybov, krajok, stužiek, ozdôb. Žena žije plnším citovým životom.

Ale čo znamenajú vysoké podpätky? Žena na zemi nie je celkom vtelená! Počas tehotenstva, ako sa zvyšuje množstvo železa v tele plodu, vteluje sa doň duchovná bytosť človeka. Železo je inkarnačný kov ľudského ja. Obsah železa však u ženského plodu nevystúpi na rovnakú hladinu ako u mužského; a tak to zostane po celý život. Pomer obsahu železa v krvi mužov a žien je asi 5:4. Dalo by sa povedať, že žena je o jednu pätinu menej vtelená svojím ja vo fyzickom tele, ako muž. Jedna pätina jej duše zostáva v nadzmyslových sférach, v nebi. A práve prostredníctvom tejto pätiny duše si žena intuitívne všíma a vníma aj to, čo muž nevníma. Preto má aj väčší zmysel pre farbu a detail v oblečení a pre to, čo komu sluší a čo nie. Vysoké dámske podpätky znamenajú, že žena nestojí oboma nohami na zemi a vo svete tak pevne ako muž, ale v ňom chodí takpovediac iba po špičkách.

Tak môže vzniknúť niečo krásne, čo na okamih učaruje duši - vysoké podpätky na nohách vznešene cítiacej ženy, skutočnej šľachtičnej; lebo človek nevie prečo, ale duša pod prahom vedomia vníma, ako tu to, čo neviditeľne vanie z takej ženy, ako to všetko tryská nahor ako krištáľová fontána, dvíha sa ako krídla labute. Tak vzniká estetický zážitok, dojem, že časti odevu hovoria "pravdu", že tu niečo vnútorné zodpovedá vonkajšiemu. Ale môže vzniknúť aj smiešno-smutný zjav, keď si to isté vezme na seba iná osoba. Napríklad vysoké podpätky žena, ktorá nevie, načo sú, ktorej myšlienky od rána do večera patria len hmote, ktorej celá citová bytosť sa na hmotu doslova lepí.

A nakoniec je tu v ženskom oblečení už spomínaná väčšia farebnosť. Prečo je to tak? Skúste sa pýtať! Na tie najjednoduchšie skutočnosti, ktoré máme nepretržite pred očami, nevie takmer nikto odpovedať. Aby sme na to mohli odpovedať, a povedať niečo o podstate ženskosti, budeme musieť opäť v duchu zaletieť do pradávnych geologických období vzniku Zeme, k hviezdnym diaľkam a ponoriť sa aj do atómovej štruktúry hmoty. Ale náš čitateľ už iste tuší, ako všetko so všetkým súvisí.

Kde nachádzame rovnakú pestrosť farieb v prírode? V minerálnej ríši u niektorých minerálov. V rastlinnej ríši - v kvetoch. A v zvieracej ríši - najkrajšie zo všetkých, v ríši vtáctva, v pestrofarebnom vtáčom perí. A ak skúmate pôvod tejto farebnosti v prírode, prídete na to, že má na ňom najväčší podiel meď. Meď vytvára najkrajšie, tyrkysové farby v minerálnej ríši. Meď sa podieľa na tvorbe rastlinných farbív a pigmentov v srsti a perí zvierat.

Zhruba pred dvesto miliónmi rokov sa sklonila k Zemi jedna veľká, vznešená bytosť zo sféry hviezd a obdarovala Zem niečím zo seba samej. Vniesla do zemského vývoja krásno. Odvtedy začali existovať - naraz - kvetiny a vtáky. Predtým neexistovali. Táto bytosť, ktorej vďačíme za krásu sveta, pôsobí v prírode prostredníctvom medeného procesu. A krv žien je charakteristická práve tým, že obsahuje meď. Ženská krv obsahuje v porovnaní s mužskou viac medi. Ženy sú s touto bytosťou, s pravzorom Krásna v kozme, späté užšie ako muži.

No opäť: čo je u zvierat stelesnené navonok, fyzicky, je tu u človeka vnútorne, duševne. Ale zjavuje sa potom v oblečení. Farebné vtáčie perie, ktoré človek nemá - presnejšie:tie sily, ktoré vyrazili u vtákov von do prekrásnych, tyrkysových farebných perutí, zostali u človeka zadržané vnútri, v duši - ako malebná predstavivosť!

Tak môžeme pochopiť teraz aj to, prečo sú dlhé vlasy neodmysliteľnou súčasťou ženskej krásy. Opäť otázka, ktorá je taká samozrejmá, že pred ňou najchytrejší myslitelia a filozofi 20. storočia zostávajú bezradní. Príliš jednoduchá, než aby sa dalo o nej komplikovane chytračiť. Vlasy obsahujú asi šesťkrát viac medi než priemerne ostatné tkanivá v ľudskom tele. Dlhé vlasy robia ženu ženskejšou - spájajú ju s pravzorom ženstva.