Silové zvieratá medzi nami I.

Ak chceme šamanizmu porozumieť, nesmieme obísť fenomén silového zvieraťa. Ak sa chceme šamanským technikám venovať prakticky, musíme sa naučiť komunikovať so svojím silovým zvieraťom. Skôr, ako podrobne popíšem svoju predstavu silového zvieraťa, pristavím sa pri šamanskom vnímaní pojmu sila.

Najjednoduchšie by bolo povedať, že sila je vlastne energetický potenciál človeka. Ak máme málo energie, cítime sa zdeprimovaní, unudení, nepokojní, podráždení nezávisle na tom, či sa k nám dostávajú pozitívne alebo negatívne informácie. Uvediem príklad z vlastného života: V detstve sa mi stávalo, že som v škole dostal päťku alebo štvorku, no ja som sa z akýchsi nevysvetliteľných príčin aj tak cítil veľmi dobre a ľahko -- stav mojich energetických zásob bol dobrý.

Samozrejme, sú situácie, keď sa zdá, že nepriaznivé informácie a udalosti dokážu privodiť frustráciu a zúfalstvo. V takýchto prípadoch nejde o to, že by nejaká informácia mala silu zmeniť našu náladu: skôr by som povedal, že už pred prijatím informácie sme boli takí oslabení, že stačil aj nepatrný nepriaznivý impulz a naše naladenie sa preklopilo do tmavšej tóniny. Naše oslabenie, malá psychická imunita, ktorá nezriedka oslabuje aj imunitu fyzickú, vyplývala z oklieštenej energetickej zásoby.

Dostatok energie, čo v rovine psychohygieny a telesného zdravia znamená, že nad nami drží stráž ochranný duch, anjel či silové zviera, sa nemusí vždy prejavovať v psychickej čulosti, fyzickej výkonnosti, veselej nálade. Veď človek, ktorý je unavený a ospalý, môže mať uspokojúcu zásobu energie. Inými slovami, stav a kvalitu energie nemožno vždy "prečítať" z vonkajších znakov. Pravdaže, o energetickej zásobe mnohé napovie zdravotný stav, ale i charakter myšlienok, zvuk slov...

Podľa šamanov, ľudský energetický potenciál upadá vtedy, keď strácame kontakt so zdrojom, z ktorého sa napájame. Sídliskový človek žije v trvalej odlúčenosti od niektorých základných energetických zdrojov: nemá dostatok slnečného svetla, chýba mu živel vody a ani vzduch nie je najčerstvejší; nepožíva zdravotne nezávadnú potravu; neudržuje komunikáciu s rastlinami a stromami; stráca vnímavosť a citlivosť voči zvieratám... Ľudia bývajúci na vyšších poschodiach strácajú prirodzený kontakt so zemou... To sú len základné zdroje energie, ktoré sú spoločné všetkým ľuďom. Okrem týchto žriediel existujú aj individuálne zdroje -- každý jednotlivec má svoje miesto sily a takisto aj silové zviera.

Za miesto sily sa v šamanizme označujú tie lokality, v ktorých sa človek cíti dobre a z ktorých odchádza pookriaty, odpočinutý, nabitý energiou, čiže dobre naladený, svieži, plný nápadov a nových odhodlaní. Tým miestom sily môže byť určité zákutie v lese alebo hoci aj v mestskom parku; môže to byť určitá budova alebo jej časť... Na miestach sily sa v minulosti zhromaždili také energie a vibrácie, ktoré môžu posilňovať. Naši predkovia vedeli tieto miesta nájsť a už v predkresťanských časoch tam zakladali a budovali svätyne. Neskôr, na miestach týchto svätýň, vznikali kresťanské chrámy.

Aké možnosti má pri hľadaní miesta sily sídliskový človek? Mal by začať od predmetov každodennej potreby -- zamerať sa na "predmet sily". Takto zistí, ktoré farby a tvary mu dodávajú silu a ktoré ho o silu oberajú. Môže pokračovať predmetmi, ktorých hlavným poslaním je vyžarovať krásu: obrazmi, knihami a pod. Mnohí ľudia snívajú o návšteve exotických končín -- zhromažďujú knihy a obrázky o vzdialených mestách a fascinujúcich prírodných scenériách. Hoci to teraz možno vyznie bizarne a neuveriteľne: To sú miesta ich sily! Mali by ich navštíviť! Vôbec nezáleží na tom, že sa tam nemôžu natrvalo usadiť; aj krátkodobý pobyt dokáže človeka, ktorý našiel miesto svojej sily, "obdariť" takými vibráciami, z ktorých potom dokáže dlhodobo ťažiť -- a to nielen zdravotne, ale aj v rovine informácií. Pretože určité informácie obsahujú dôležité vibrácie a platí to aj naopak: určité vibrácie dokážu v nás prehĺbiť citlivosť voči takým informáciam, ktoré nám pomáhajú v sebapoznávaním a tým nás posilňujú.

Ale prečo vlastne stále hovorím o posilňovaní? Chcem tým azda povedať, že sa treba pripraviť na nejaký boj? Starí Rimania hovorili: Život je boj. Mali na mysli to, že sa všetko treba biť a zľutovanie mať len so spojencami? Možno. Život je boj alebo hra -- podľa toho, ako ho vnímame. Ak máme málo energie, tak bojujeme o väčší prídel. Ak jej máme dosť, tak sa len hráme. Vesmír je postavený na takých zákonitostiach, ktorých súčinnosť raz pripomína boj, inokedy hru. Nepýta sa nás, či sa nám to páči alebo nie; nezaujíma ho či sme zápasníci alebo pacifisti. Jednoducho je to tak: protiklady musia do seba narážať alebo uzatvárať dočasné kompromisy; protichodné energetické tendencie majú kanibalistickú povahu: živia sa vzájomným požieraním. Toto je na dne dynamizmu, vďaka ktorému stroj vesmíru drží pohromade.

Bojujeme medzi sebou v dennom živote, snažíme sa konať logicky a používať racionálne argumenty. Človek by však nemal zabúdať, že aj v čase prímerí boj pokračuje -- naše energie sa sýtia energiami druhých a platí to aj opačne. Tomuto procesu sa nemožno vyhnúť, možno ho však zušľachtiť tak, aby sme neubližovali a nemenili sa na energetických vampírov. Ak som spomenul, že novú silu možno načerpať z predmetov, miest, zvierat, tak teraz dopĺňam, že niektorí ľudia si svoj chudobný energetický potenciál dopĺňajú z energií druhých ľudí. Nevedia, že ak veria kresťanskej, židovskej či muslimskej tradícii, môžu sa obrátiť na anjelov strážnych či ochranných duchov. Tí, ktorým je bližší šamanizmus, môžu hľadať inšpiráciu a radu u svojho silového zvieraťa.

Predstava bytosti, ktorá z neviditeľného sveta dohliada na bezpečnosť človeka v tomto svete, nie je cudzia nijakej kultúre. Z kresťansko-židovsko-muslimskej tradície poznáme postavu cherubína, serafa, anjela. Ľudový folklór obdaril kresťanského anjela -- nebeského posla -- strážnou funkciou. Podľa môjho názoru, táto tendencia má svoje korene v šamanskom svete, v ríši, kde stromy, kamene, zvieratá, hory, lesy, ohniská majú svojich ochranných duchov. Americký antropológ Carlos Castaneda hovorí vo svojich knihách o spojencovi. Postava spojenca však nie je taká jednoznačne dobrotivá ako postava kresťanského strážneho anjela: podľa Castanedu spojenec od človeka vyžaduje určitý spôsob správania, utčitý druh komunikácie. Spojenec, ak ho človek nepochopí alebo ak s ním komunikuje nevhodným spôsobom, môže byť aj nebezpečný. Toto nebezpečenstvo však nevyplýva z toho, že by spojenec bol zlomyseľný; ide skôr o to, že symbolizuje istý druh energie. Je to ako s elektrinou -- ak s ňou vieme narábať pomáha nám, ak nie, môže nás zabiť...

Ďalší americký antropológ, propagátor a šíriteľ mestského šamanizmu, Michael Harner, hovorí vo svojej knihe Cesta šamana o silovom zvierati. Iste, núka sa tu paralela medzi Castanedovým spojencom a Harnerovým silovým zvieraťom a táto paralela určite nie je neopodstatnená, avšak rozdiel tu vidím v tom, že kým Spojenec môže zabiť, zatiaľ silové zviera, pri zanedbaní komunikácie, človeka jednoducho opustí.