Měsíční a Sluneční jasnovidnost I.

V súčasnosti vzniká na verejnosti dojem, že jasnovidnosť je niečo čo sa dá pomerne ľahko a rýchlo získať. Množstvo ľudí venujúci sa konzumnej ezoterike sa stávajú na posedenie v hypnóze "jasnovidnými" a vypovedajú o svojich minulých životoch, ľudia zvládajú jasnovidné a telepatické schopnosti počas víkendových kurzov ovládania vedomia, nechávajú si otvoriť čakry "majstrami " , ktorým ešte len predvčerom urobil niekto to isté. Stále väčšie množstvo ľudí vidí a má kontakt s Plejaďanmi, s rôznymi majstrami, nirvanickými inteligenciami, počujú hlasy anjelov a mimozemšťanov. Dnes ľudia, ktorí nikdy na sebe duchovne nepracovali, v priebuhu niekoľkých mesiacov publikujú knihy o najhlbších tajomstvách kozmu, o minulosti a budúcnosti ľudstva, o vzdialených svetoch, o zmysle života. Správy a zjavenia získané prostredníctvom channelingu, automatickej kresby, písania a pod. si však navzájom odporujú a jedna druhú vylučujú. Veľmi často odporujú aj fyzickej skutočnosti a zdravému sedliackému rozumu. Tá istá osoba uvedená do hypnózy o 20 rokov neskôr, alebo inými hypnotizérmi vidí svoje minulé životy inak ako predtým. Ufo-kontaktéri vraj sprostredkujú informácie priamo z centrálneho velenia mimozemských lodí, ohlasujú prelety lietajúcich tanierov, evakuácie na iné planéty, zastavenie rotácie Zeme, naklonenie zemskej osi, prepólovanie zemského magnetizmu, prechod Zeme do piatej dimenzie a pod. Tieto udalosti sa nikdy nekonajú poprípade sa vždy musia na poslednú chvíľu odložiť. Dezorientácia v oblasti nadzmyslového vnímania je taká veľká, že sa nerobí rozdiel medzi channelingom a zasvätením, medzi osvietením- ku ktorému ti najväčší svätci a velikáni ducha dospeli po mnohých životoch - a duševnou senzibilitou, ktorá môže vzniknúť aj v dôsledku vrodeného nedostatku magnetizmu alebo po úraze hlavy. Ak máme do tohoto vniesť nejaký poriadok, musíme si uvedomiť rozdiely medzi duševnou senzibilitou a duchovným poznaním, medzi médiumitou, čiže sprostredkovaním cudzích informácií a poznaním, ktoré je naše vlastné.

Pod jasnovidnosťou sa dnes vo všeobecnosti rozumie len bližšie neurčená, záhadná schopnosť získavať informácie mimozmyslovou cestou. Existuje však viacero spôsobov prenikania do nadzmyslového sveta, ktoré sa líšia nielen stupňom, ale aj podstatou svojej metódy. Každý z nich má svoje prednosti aj úskalia, každý umožňuje nahliadnuť len do určitej oblasti neviditeľného sveta; a nie všetky sú rovnako spoľahlivé. Ak máme hodnotiť jednotlivé druhy jasnovidnosti správne, musíme najprv porozumieť, ako vznikajú. Človek je svojím fyzickým telom súčasťou minerálneho sveta. S rastlinami má spoločné éterické so zvieratami astrálne telo. Éterické telo včlenilo fyzickému životné funkcie a astrálne nervovú sústavu. Človek má však ešte aj štvrtý článok, ktorý zvieratá nemajú, ktorý ho práve robí človekom: jeho ja, ktoré mu umožňuje bdelé pojmové myslenie, reč, sebauvedomenie, slobodu, a ktoré sa mu má stať aj sprostredkujúcim článkom k vyšším svetom Ducha, morálnych a estetických hodnôt. To sú teda štyri hlavné články človeka. A rozličné stavy vedomia potom vznikajú rozličnou konfiguráciou jednotlivých nadzmyslových článkov človeka medzi sebou:

Bdenie a bezsenný spánok

Počas dňa sa tri vyššie články - éterické telo, astrálne telo a ja - nachádzajú vo fyzickom tele. To umožňuje človeku mať predmetné vedomie a sebauvedomenie vo fyzickom svete. V noci sa ja s astrálnym telom z fyzického tela uvoľňujú; astralita sa odpútava z nervovej sústavy, takže človek nevníma, nepohybuje sa, ani si nie je vedomý seba samého. Len životné funkcie pokračujú, keďže vo fyzickom tele stále zostáva telo éterické. Tak vzniká stav spánku. V spánku sa človek stáva podobným rastline. Rastliny sú vlastne stále v stave podobnom spánku. Astralita sa rozvolní do podoby dvojitej špirály (galaxie), ktorá sa svojimi ramenami stráca v kozmických diaľkach. Čo ľudská duša prežíva v noci, na svojich cestách, si obyčajný človek (na rozdiel od zasvätenca) nepamätá, lebo na proces zapamätávania je potrebné éterické telo, ktoré zostalo v posteli.

Snívanie

Pri prebúdzaní, keď sa ja a astrálne telo vracajú, dotkne sa astrálne telo éterického ako prvé a človek si zapamätá posledné zlomky sekúnd predtým, než "príde k sebe". Prežíva obrazy plné symbolov a intenzívneho citového náboja. V tej chvíli má vedomie, ale nie bdelé vedomie seba samého; je v stave intenzívneho uvedomovania si, nemôže sa však z toho, čo prežíva, vyčleniť, nemôže sa na základe slobodnej, racionálnej úvahy ovládnuť a rozhodnúť, že bude prežívať niečo iné; je pasívnou súčasťou deja, ktorý ho unáša, ktorý si uvedomuje, ale nevyberá, ktorému nemôže odolať. To je stav snenia: stav uvedomovania si bez vlastného, slobodného ja. Spolu s astrálnym telom sa však vracia aj jástvo, a človek sa zobudí. Je to len krátky okamih, v skutočnosti len zlomky sekúnd, kedy sa človeku sníva. Na tento krátky okamih sa človek podobá zvieraťu: jeho astrálne telo je už čiastočne zapojené, no ešte nie jeho ja. Zvieratá sú vlastne stále v stave podobnom snívaniu.

Námesačnosť

Uvedené tri stavy vedomia - bdenie, snívanie a hlboký spánok - sa bežne u človeka striedajú každý deň a každú noc. Za výnimočných okolností je však možný aj stav, ktorý nie je bežný. Stav, kedy sa astrálne telo trvalo nachádza vo fyzickom tele, zatiaľ čo ja zostáva v duchovnom svete. Tento stav sa volá námesačnosť. Človek takpovediac sníva s otvorenými očami. Pohybuje sa, ale nevie, čo robí. Bez strachu lezie po rímsach a strechách domov, s istotou kladie nohu pred nohu. To znamená, že zmyslové orgány vnímajú; on vidí, počuje, ale neuvedomuje si, čo to znamená. Až keď na neho niekto zakričí a on "príde k sebe", uvedomí si význam situácie.