Jste zde


Tajomstvá Denderského zverokruhu VIII.
RNDr. Pavel Smutny

Planéta X tvorí so Slnkom vlastne dvoj hviezdu, pričom obežná doba X je rádovo tisícročia a dráha X je štandardne veľmi pretiahnutá elipsa. Dráhy vnútorných planét okolo Slnka sú zobrazené ako koncentrické elipsy na jednom konci deformované extrémnym pôsobením X pri jeho priblížení. Slnko ako proti hviezda v binárnom systéme vykonáva tiež proti pohyb, a keďže obežná doba X a teda aj Slnka je veľmi dlhá, tak polomer, alebo skôr hlavná poloos dráhy Slnka je tiež značná, okolo 500 miliónov km. Priemety medzí tejto dráhy symbolicky zobrazuje štvorec, ktorý je v strede obrázku a v jeho vnútri sú dráhy Merkúra, Venuši, Zeme, a aj tri pozície Marsu. Tieto tri hviezdičky môžu tiež symbolizovať tri dni roka, počas ktorých bola vždy zaznamenávaná poloha X na oblohe. Keby sme na obrázku mali do činenia len s efektným prechodom nejakej jasnej kométy cez slnečnú sústavu, neboli by dráhy vnútorných planét zakrivené do tvaru elíps. Hmotnosti aj najjasnejších a najťažších komét sú veľmi malé na to, aby bez nárazu do planéty mohli ovplyvniť jej dráhu.

 

Na dráhach X pri jej približovaní sa k Slnku sú vyznačené aj pozície planét v miestach, kde X sa približuje k ich orbitám. Sú tu symboly /sokoly/ pre pozície Jupitera, Saturna a aj Uránu. Stĺpce vyznačujú vzdialenosť od Slnka v Astronomických jednotkách. Platí to pre strednú časť výjavu, konkrétne pre zobrazenia vo veľkom obdĺžniku.


Vedľa značiek planét sú symboly označujúce vzdialenosť X od Slnka pri danej pozícii na oblohe v rokoch. Po prepočte ako rýchlo by sa pohybovala kozmická loď, keby mala rýchlosť zodpovedajúcu extrémne eliptickej, temer parabolickej dráhe okolo Slnka, podobne ako je to u X vychádza, že údaje presne súhlasia so záznamami pre dráhu X na strope hrobky.


X priletela k Zemi od Jupitera približne za rok-jedna palička. Od Saturna k Jupiteru letela 3 roky-tri paličky. Od Uránu k Saturnu letela 6 rokov-dva krát tri paličky!!! Prečo sú eliptické dráhy na strope deformované, akoby zvlnené?


Pri pohybe X do stredu slnečnej sústavy, Slnko vykonáva proti pohyb a podobne aj Zem ktorá sa pohybuje okolo Slnka. Polohu X pri pohybe na oblohe maliar teda zachytil tak, ako ju videl, čiže aj so zdanlivým posunom spôsobeným Zemou. Zem vlastne po pol roku sa presunie o 300 miliónov km raz naľavo a raz napravo vzhľadom k Slnku a teda aj k X.


To spôsobuje jedno zo zvlnení na dráhe X, čo aj pekne vidno. Ďalšie deformácie na dráhe X spôsobuje proti pohyb Slnka- akoby prehnutie v strede na orbite X a vplyvy ostatných planét. Ak X pri priblížení sa do vnútra slnečnej sústavy nie je brzdená priblížením sa k nej zozadu od planét, najmä Jupiterom, tak obehne okolo Slnka normálne z vonkajšej strany, alebo vďaka pôsobeniu planét akoby z boku preletí slnečnou sústavou a pohybuje sa po dráhe tvaru osmičky okolo Slnka.


Ak pri priblížení sa do stredu slnečnej sústavy sa X pohybuje tak, že Jupiter je jej akoby v závese, tak pod vplyvom gravitačnej sily od Jupitera môže byť dráha X zatočená extrémne do vnútra a X obíde Slnko po vnútornom oblúku a tvar jej dráhy potom vypadá (pri pohľade z boku v smere hlavnej polo osi dráhy X) ako symbol Jing Jang alebo naša galaktická špirála. V strednej hornej časti maľby oddelenej od zvyšku vodorovnou čiarou je zobrazená dráha X počas jej príchodu do slnečnej sústavy, a to vždy pomocou zakreslenia zdanlivej polohy hviezdy na oblohe . Takéto zakreslenie bolo vykonané presne v určité dni roka. Jednalo sa tu asi o zakreslenie počas jarnej a jesennej rovnodennosti, prípadne aj počas zimného slnovratu.


Krivka idúca popod vodorovnú čiaru má v sebe už zahrnutú kompenzáciu dráhy X o posuvy na oblohe spôsobené pohybom Slnka po eliptickej dráhe. Priemer obežnej dráhy Zeme okolo Slnka sa na maľbe premieta do horizontálneho odstupu hviezdičiek nachádzajúcich sa vedľa seba a zaznamenaných do hornej časti maľby v rôznych častiach rokov. Červená čiara na obrázku senmutpce eliminuje posuvy Zeme počas roka. Miesta kde sa krivky pretínajú sú vlastne prechody X cez rovinu ekliptiky.


Keďže prechody X cez ekliptiku nie sú symetricky položené vzhľadom na polohu Slnka, tak dráha X nielenže má sklon voči ekliptike okolo 17 stupňov ale je aj akoby naklonená do boku. Rýchlosť X tiež prispieva k tejto nesymetrii, lebo v tejto časti orbity sa X pohybuje rýchlejšie ako pri prílete do perihélia.


Vďaka náklonu dráhy sa X po prechode okolo Slnka potom zdanlivo po oblohe presúva do oblasti nad alebo pod pásom Orióna. Vo vzdialenej časti svojej orbity X sa po oblúku znovu vracia do polohy odkiaľ k nám prichádza. Pozri obrázky. Priemet celej popísanej dráhy ako sa javí na oblohe je deformované číslo 8, alebo dokonca ako dve na koncoch spojené osmičky


Zvlnená dráha stredom obrázka v smere stĺpca prechádzajúceho popri rohoch býka je zrejme dráha X na oblohe počas dňa. Prechádza totižto ponad čiaru ekliptiky. Je to dráha X v jej perihéliu.


Oblasť okolo súhvezdia Orión nebola vybraná za pohrebisko bohov a teda aj planét náhodne. Je to vlastne sektor oblohy z ktorého prichádza alebo odchádza planéta X. Odtiaľ X môže tiež priniesť ako svoj satelit-mesiac aj inú planétu, a za vhodných okolností pri priblížení k Slnku alebo k niektorej z planét tento satelit stratiť. Do zóny okolo súhvezdia Orión a Sírius-Sopdet nazvanej Duat zrejme aj odchádzajú planéty, keď sa pripoja ako obežnice k X.


Oblasť okolo Orióna je pravdepodobne aj oblasťou a smerom, kde je gravitačná sila Slnka najviac eliminovaná gravitáciou od telies a hmoty z tej časti oblohy. Dráhy všetkých telies obiehajúcich okolo Slnka v extrémnych vzdialenostiach majú asi tendenciu v priebehu časov pod vplyvom gravitačných síl zo spomínaných súhvezdí natočiť sa do tohto smeru.




Pokračování příště



Hodnocení článku:

Hodnocení: 
0
Zatím nehodnoceno